agenturatortura

25. február 1904. Tento dátum sa černie na titulnej strane Zvolenských novín. Toto jedno z prvých periodík vychádzajúcich v slovenčine, by sa dnes dožívalo 110. narodenín, keby…

Pri zrode tohto mesačníka, ktorý vychádzal na 8 – 10 stranách, boli zvolenskí proslovensky orientovaní národovci, medzi nimi napríklad Ján Vesel, zakladateľ rodiny, o ktorej akoby sa ešte aj dnes vo Zvolene hanbili nahlas hovoriť, hoci patrila medzi najvýznamnejšie zvolenské famílie 20. stor. Viac o nej som napísal v blogu http://agenturatortura.blog.pravda.sk/2014/01/29/veselovci-mali-by-sme-byt-na-nich-hrdi-zda-sa-mi-ze-opak-je-pravdou/

Zvolenské noviny vychádzali viac ako 10 rokov, posledné číslo sa dostalo k čitateľom 1. augusta 1914, teda môžem napísať, že noviny zhoreli v plameňoch Prvej svetovej vojny. Posledné dva roky mali aj špeciálnu prílohu Roľnícky radca.

Obnovené noviny si našli svojich čitateľov

Koncom minulého storočia, v roku 1992, Mesto Zvolen obnovilo vydávanie Zvolenských novín ako týždenníka. Hoci svojím rozsahom nemohli konkurovať tradičnému regionálnemu týždenníku, ktorý doteraz pokrýva bývalý okres Zvolen, našli si svojich priaznivcov, mali svoju kvalitu, čo potvrdzuje aj fakt, že boli vyhlásené za najlepšie mestské (obecné) noviny na Slovensku. Od začiatku sa však okolo nich točilo akosi priveľa peňazí, pričom skutočné náklady a finančný tok zostali zahalené rúškom tajomstva. Poslanci mestského parlamentu sa problému Zvolenských novín venovali viackrát, no k ráznejšiemu kroku pristúpili až v roku 2006, keď vznikla mestská spoločnosť s ručením obmedzením Zvolenské noviny. Jej základom bol finančný vklad mesta vo výške 6 639 €. K tomuto štartovnému treba prirátať technické vybavenie a mestské priestory v Dome služieb. Môžem len predpokladať, či za ne spoločnosť platila alebo nie, skôr druhé je pravda.

Eseročka závislá od mestských dotácií

Túto ďalšiu históriu som čiastočne, zhruba rok, mohol prežiť na vlastnej koži ako redaktor. Nefungovalo to. Aj preto, že bolo treba písať tak, aby bolo uspokojené vedenie mesta a poslanci a teda boli z mestskej kasy dotácie na prežitie, aj preto, že redakčné porady „neboli potrebné“, aj preto, že šéfredaktor a konateľ v jednej osobe sa venoval predovšetkým svojmu vlastnému biznisu, aj preto, že návrhy, ktoré som dával, zostali bez ozveny… Buchol som dvermi. Možno to nebolo rozumné riešenie, ale už toho bolo priveľa a myslím si, že dnes by som urobil to isté.

Ani po mojom odchode to s novinami nevyzeralo najhoršie. Pravda, predaj išiel dolu, ale ten v tomto biznise nehral podstatnú úlohu. Dôležité bolo, aby poslanci pri schvaľovaní rozpočtu na ďalší rok nezabudli na tučnú dotáciu pre ich noviny. Napríklad v zdôvodnení návrhu rozpočtu mesta Zvolen na rok 2011 sa pri dotácii mestskej eseročky Zvolenské noviny písalo: „… v roku 2008 dosiahla spoločnosť zisk vo výške 5 043 € a v roku 2009 zisk vo výške 2 208 € pri poskytnutí dotácie z rozpočtu mesta vo výške 19 916 €.“ Takže bez dotácií by už vtedy bola spoločnosť v hlbokej strate a vhodná na uterák. V roku 2011 však dostali noviny dotáciu len 10 000 €, takže po prvom polroku boli vo viac ako 3 000-eurovej strate. Riešenie? Zvýšenie dotácií o 4 500 € plus 4 500 € pôžička, ktorú spoločnosť plánovala vykryť z predpokladaného zisku pri komunálnych voľbách. Plány sú však jedno, skutočnosť iné.

Keď novinám zazvonil umieračik

Citujem agentúru TASR zo dňa 26. septembra 2011, keď Zvolenským novinám zvonil umieračik:

„Podľa šéfredaktora Jána Beňušku, spoločnosť dostávala každý rok dotáciu od mesta na výrobu novín vo výške 19 500 eur. V dôsledku nepriaznivej finančnej situácie bola však dotácia v rokoch 2009 a 2010 skrátená o 5000 eur. Podobne tomu bolo aj tento rok. Kým ale v predchádzajúcich rokoch si noviny udržali vyrovnané hospodárenie, podľa údajov, ktoré spoločnosť v auguste zaslala mestu, mali už od jari každý mesiac stratu okolo 3000 eur. „Je za tým najmä výrazné zníženie inzercie,“ povedal TASR Beňuška. „Za predpokladu, že by sa do 31. decembra 2011 mal zachovať doterajší stav vydávania Zvolenských novín, spoločnosť by potrebovala dotáciu vo výške viac ako 24 000 eur,“ konštatuje sa v sprievodnej správe, ktorá bola súčasťou návrhu na zrušenie novín.“

Poslanci MsZ dňa 26. septembra 2011 zrušili spol. s r. o. Zvolenské noviny k 30. septembru 2011. Noviny síce zanikli, ale problém sa úplne nevyriešil doteraz. Spoločnosť zanechala „sekeru“ vo výške okolo 15 000 €. Kto by ju mal zaplatiť? Podľa môjho sedliackeho pohľadu ten, kto ju spôsobil, kto bol nezodpovedný zodpovedný, teda nielen mesto (teda spoločná kasa), na ktoré sa to všetko zviezlo, ale aj konateľ a členovia dozornej rady, ktorí však o noviny zrejme prejavovali záujem len vtedy, keď z toho plynul nejaký bakšiš.

Keď som sa nedávno zastavil v tlačiarni Garmond, ktorá Zvolenské noviny tlačila, na môj návrh, že by sme mohli skúsiť obnoviť vydávanie Zvolenských novín, len mávli rukou: „Daj s tým pokoj. Doteraz nám nezaplatili!“ To je krásny príklad pomoci sociálne cítiacich politikov malým podnikateľom. Len dodávam, že od krachu novín uplynulo už dva a pol roka, že pohľadávku 749,03 € registruje VZP, či boli alebo neboli vyplatené mzdy, o tom bývalí pracovníci nechcú hovoriť… Otázkou tak zostáva, či tá 15-tisícová „sekera“ nebola zahodená kamsi do autu.

Tým by som mohol skončiť, keby…

V čase krachu Zvolenských novín sa na zvolenský trh snažili dostať bezplatné schránkové Novinky. Keďže sa v nich ako inzertná manažérka zamestnala moja bývalá sympatická kolegyňa, zavolala mi, či by som nešiel k nej ako redaktor. Privítal som to vtedy všetkými desiatimi. S vedením Noviniek sme sa rýchlo dohodli. Stalo sa tak v sobotu 12. septembra 2011 (pravda bez oficiálnej papierovej dohody, ale medzi chlapmi by malo platiť aj vyrieknuté slovo a podaná ruka), na druhý deň, v nedeľu, som prepustil svoje miesto na jablkovej brigáde v Taliansku nezamestnanému kamarátovi, na tretí deň, v pondelok večer, mi zazvonil telefón… Vraj aby som sa nehneval, ale musia (!) zobrať niekoho iného. Nuž, nahneval som sa, koho by takéto jednanie nenasrdilo? Povedal som z plných pľúc, čo si o tom myslím. Už ma potom ani neprekvapilo, že ten „niekto“ bol šéfredaktor skrachovaných Zvolenských novín. Rovnako ma neskôr neprekvapilo, keď som sa dozvedel, že za Novinkami sa skrývala strana Smer. Takže vlastne môžem byť rád, že to takto dopadlo.

Niečo naznačovalo vyjadrenie primátora mesta, ktoré priniesli miestne MY – Zvolensko-podpolianske noviny 3. októbra 2011:

„Mesto chce periodikum s informáciami o dianí v meste mať aj v budúcnosti. O možnostiach jeho vydávania rokuje so súkromnou vydavateľskou spoločnosťou. „Náklady na výrobu, tlač aj distribúciu budú určite nižšie ako doteraz,“ skonštatoval primátor Miroslav Kusein. Periodikum chce mesto dodávať do schránok domácností zadarmo, zatiaľ ešte nevie, či raz za mesiac, alebo to bude dvojtýždenník.“

Tieto primátorove slová potvrdzuje aj spomínaná správa TASR.

V tom čase som dostával z mesta informácie, že ešte o ničom nie je rozhodnuté, že bude výberové konanie… Možno bolo, možno nie. Zaujímalo ma to aj preto, že mám živnosť na vydávanie novín, takže som mal chuť sa do tohto súboja zapojiť. Nuž, možno sa všetko urobilo potichučky, možno som si len nevšimol oznam mesta… Nakoniec sa vydavateľ Noviniek nedostal k mestským peniazom, ako mal v pláne, ale informácie MsÚ začal prinášať iný schránkový dvojtýždenník Echo.

Som presvedčený (a diskusie s obyčajnými Zvolenčanmi ma v tomto mojom presvedčení utvrdzujú), že Zvolenské noviny mohli vychádzať doteraz, keby…

Sú aj menšie mestá, ba dediny, ktoré vo svojom rozpočte nájdu peniaze na vlastné periodikum. Vo Zvolene nie. Vychádza mi z toho, že informovanie občanov a vzájomná komunikácia s nimi prostredníctvom tlačeného média nepatrí medzi záujmy súčasného vedenia mesta.