agenturatortura

Nedávno som vám ponúkol turistický pohľad na juhotirolskú dedinu Tramin (taliansky Termeno), v ktorej názve sa odráža známe víno. http://agenturatortura.blog.pravda.sk/2013/11/28/v-dedine-v-ktorej-sa-zrodil-tramin/

Hoci historici sa nevedia dohodnúť, čo bolo skôr, dedina alebo známy fajnový mok, faktom je, že veľkú časť chotára pokrývajú aj dnes vinice, hoci majú viac ako zdatnú konkurenciu v jabloňových sadoch. V súčasnosti je však na prvom mieste cestovný ruch.

V Tramine som nebol na rekreácii, ale na poctivej brigáde, zbere jabĺk. Je to síce makačka, ale dá sa to zvládnuť. Našli sa aj chvíle voľna, ktoré som využil na turistické vychádzky i na dlhšie túry do okolia. Tu, v údolí rieky Adiže, na úpätí Dolomitov, je naozaj kam ísť, turista sa tu rozhodne nudiť nemôže, pravda, pri veľkých prevýšeniach si aj relatívne krátke túry vyžadujú kúsok kondície.

Často sme sa vybrali na prechádzku z Traminu cez osadu Rungg do susednej dediny Kurtatsch. Na jednej z nich som si urobil aj túto fotku:

Zaujal ma balvan uprostred vinice. Vravel som si, niekedy sa to môže zísť ako ilustračka, ako ukážka, že príroda nikdy nespí, ale neustále pracuje, mení krajinu, či sa to nám, človiečikom, páči alebo nie.

Chvíľa pre túto fotku prišla práve teraz. Z Traminu som cez facebook dostal niekoľko fotografií, ktoré potvrdzujú moje slová. Osamelému balvanu pribudol 21. januára sused. Zrútil sa z výšky skalných stien, vyoral hlbokú brázdu a na svojej ceste zdemoloval časť domu. Našťastie pre jeho obyvateľov, druhý balvan sa zastavil na ceste pred domom.

Na ukážku aspoň dve fotky. Ďalšie + video na http://blogs.agu.org/landslideblog/2014/01/29/tramin-rockfall/

Počas vychádzky okolo tohto domu sa otvárajú aj pekné výhľady do údolia Adiže. Na jej druhej strane sa vyníma skalná stena vrchu Madruttberg. Vznikla zrútením časti hory. To bola určite väčšia šupa, ako spôsobili tieto „kamienky“. Ale stalo sa to kedysi dávno, až tak, že sa to nezachovalo v ľudskej pamäti.

Na druhej strane kopca Madruttberg, v údolí rieky Avisio, postavili priehradu, ktorej vody pretekajú tunelom do údolia Adiže. Pri razení tunela baníci natrafili na vrstvy pochovaného starého ľadu.

O tom, že tu príroda naozaj usilovne pracuje, svedčí aj môj blog z výletu na vrch Weisshorn a do kaňonu Bletterbachklamm na jeho západných úbočiach: http://agenturatortura.blog.pravda.sk/2014/01/02/na-hranici-permu-a-triasu/

O tomto kúte južného Tirolska určite ešte napíšem. Napríklad o výletoch na vrch Roen, ktorý je svojimi 2 116 m n. m. najvyšším v hrebeni a v traminskom chotári, alebo k jazeru Fenner See, ktorý sme si „spestrili“ krkolomným zostupom po zaistenej „železnej ceste“ dolu asi 900 metrov vysokou, miestami kolmou stenou. Hoci som už čosi v horách preliezol, mám z terénu, keď mám pod nohami vzduchoprázdno, viac ako rešpekt, a tak po vyše dvojhodinovom zostupe po lanách, rebríkoch a kramliach, bez lezeckého zaistenia, som si naozaj úprimne vydýchol a nohy sa mi triasli ako trasorítke chvost. Ako som uviedol aj v predošlých blogoch, ak bude turistická partia, ktorá dostane chuť ísť sa tam podívať, rád pomôžem radou, ale i osobnou účasťou. Vzhľadom na špecifické klimatické pomery v tomto kúte Álp sa tam dá v pohode pohybovať aj v neskorej jeseni.