agenturatortura

Dnes niečo pre televíznych pamätníkov. Medzi najsledovanejšie seriály v 70. rokoch patrila „Žena za pultom“, v ktorej hrala hlavnú úlohu Jiřina Švorcová, ktorá sa narodila pred 90 rokmi, 25. mája 1928.

Po absolvovaní pražskej DAMU sa na celé štyri desaťročia upísala Divadlu na Vinohradoch. Kritika najvyššie hodnotila jej postavy v hrách Pavla Kohouta Dobrá pieseň, Tennessee Williamsa Mačka na rozpálenej streche a Neila Simona Podivný pár. Širšej verejnosti sa stala známou vďaka filmom a televízii. Debutovala už v roku 1950 ako Helenka vo filme Temno. Z dlhého zoznamu filmov vyberiem aspoň Kráľ Šumavy, Reportáž spod šibenice a Horúce srdce, v ktorom stvárnila Boženu Němcovú.

V 70. rokoch sa dostali na televíznu obrazovku seriály, v ktorých mala Jiřina Švorcová svoje miesto: Matka, Žena za pultom, Okres na severe, My všetci školou povinní, Gottwald, Veľká filmová lúpež, Roky prelomu. Predovšetkým ako predavačka Anna Holubová – typická „žena za pultom“ tých čias – sa zapísala do sŕdc televíznych divákov, predovšetkým ich ženskej časti. Spomínam si, ako moje kolegyne ráno pri káve aj hodinu predebatovali všetky detaily časti, ktorú videli predošlý večer, a dokonca spriadali vízie, ako sa príbeh bude ďalej vyvíjať.

Jiřina Švorcová nebola iba aktívnou herečkou, ale angažovala sa aj v spoločenských hnutiach a politike. Dnes sa z rôznych zdrojov viac ako o jej hereckých kreáciách dozvieme práve o tejto stránke jej života.

Politická angažovanosť Jiřiny Švorcovej zapadá do normalizačných čias. V roku 1969 sa podieľala na založení Leninského zväzu mladých, ktorý mal byť nástupcom Československého zväzu mládeže. Bol to pokus, ktorý negatívne vnímala verejnosť, a ktorý nenašiel podporu ani u mnohých komunistov. Po roku zanikol, ale prokomunistická aktivita Jiřiny Švorcovej nemohla uniknúť pozornosti politických špičiek a zapojili ju do normalizačného diania. V roku 1976 ju zvolili do Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a za predsedníčku Svazu českých dramatických umelcov. Tento post si udržala až do roku 1990. Svoju tvár prepožičala aj pri prezentácii Anticharty v roku 1977.

Nečudo, že Jiřina Švorcová bola v roku 1978 ocenená Radom Víťazného februára, neskôr Radom práce a titulom národný umelec. Akosi som nepochopil, alebo som sa nikde nedočítal, prečo jej v roku 1973 udelili zlatý odznak Za ochranu hraníc ČSSR (pre mladších: ČSSR = Československá socialistická republika).

Svojho komunistického presvedčenia sa Jiřina Švorcová nevzdala ani po novembri ´89. Zostala členkou strany a neúspešne sa pokúšala dostať do českého senátu. Zaujímavé je, že v roku 2011 jej televízia Barrandov udelila cenu Prominent roka. Na druhej strane tri roky predtým Česká televize odmietla odvysielať tú časť cyklu „Po stopách hviezd“, ktorá bola venovaná Jiřine Švorcovej. „Po zhliadnutí dielu o Jiřine Švorcovej sme museli bohužiaľ konštatovať, že tento diel celkom vybočuje zo žánru,“ vyjadril sa vtedy hovorca ČT Ladislav Šticha. „Nie je to ani tak o kariére Jiřiny Švorcovej, ale o samoobhajobe niektorých z tých, ktorí v diele hovoria. O dobe komunistickej angažovanosti sa v dokumente hovorí ako o dobe veľkých ideálov.“

Herečka Jiřina Švorcová zomrela v pražskej liečebni pre dlhodobo chorých v Malvazinkách 8. augusta 2011.