agenturatortura

Sú chvíle, keď aj silným chlapom zvlhnú oči. Presvedčil som sa o tom včera v Kováčovej.

Jana Zvaru poznám niekoľko rokov. Momentálne je majiteľom dvoch krčiem v kúpeľnej dedine Kováčová neďaleko Zvolena. Včera, keď sme sa tam náhodou zastavili, som sa znova presvedčil, že jemu nejde o to, aby sa ľudia v jeho krčmách spíjali pod obraz boží, aby si potom on za peniaze ľahko nahonobené na cudzom nešťastí mohol užívať niekde v teple, ale veľkú časť svojho zisku vracia do najrôznejších aktivít, do športu, či do inej zábavy nielen pre známych, ale pre každého, kto príde a zapojí sa.

Včera sa z dvorov jeho krčiem šírili vábivé vône. Je čas zabíjačiek. Nuž, človek je od prírody tvorom všežravým a tak aj na Kováčovej padlo jeho chúťkam za obeť nejaké to prasiatko. Nech je im všetkým dopriate užívať si v tom ich prasacom nebíčku. My, hriešni ľudia, sme mali vďaka nim „nebíčko v papuľkách“.

Pri tejto príležitosti sa v Kováčovej konala už tradičná súťaž vo varení zabíjačkovej kapustnice. Zúčastnilo sa jej vari päť tímov. Raritou tejto súťaže bolo, že nikto zo zúčastnených nebol posledný, ale ani prvý. Všetci dostali ceny za druhé miesto.

Napokon však moderátor podujatia Marián Marcinek vyhlásil aj celkového víťaza. Jeho hlas, preplnený emóciami, znel do tónov piesne We are the champions. V tej chvíli sa zaligotali slzy nielen v očiach žien, ale aj tvrdých chlapov. Prvú cenu venovali organizátori kamarátovi Robertovi, ktorý nemohol obhájiť vlaňajší triumf a ktorého v pondelok vyprevadia na poslednej ceste. „Bol to dobrý chlap, srandista a skutočný guľášmajster,“ prezradil mi Jano Zvara. „Ešte nedávno mi varil guľáš na malom futbale. Vtedy mu prišlo zle. Nikdy predtým si na nič nesťažoval. Teraz musel ísť k doktorovi a zistili mu rakovinu v takom štádiu, že už nebola šanca na záchranu…“