agenturatortura

V sobotu 28. júna sa uskutočnil v horskej dedine Látky (okr. Detva) 3. ročník podujatia Tradičná chuť Látok.

„Však som vám povedal, aby ste prišli ráno o deviatej,“ privítal nás starosta obce Ľubomír Bahleda. Meškali sme takmer tri hodiny a potvrdilo sa nám to známe príslovie z dávneho vojenského života: Kto zaváha… Stoly v kultúrnom dome boli už takmer vyčistené. Len sviatočná kapustnica bublala v hrnci na variči a na dvore sa gazdinky vrteli okolo šporáka, na ktorom sa pražila slaninka na halušky a na platni sa piekli kráľovské podlesníky. Anna Segečová ich potierala vynikajúcim čerstvým domácim maslom a tak nečudo, že sme si po nich prsty neutierali do vreckovky, ale sme si ich poctivo olízali. Ušiel sa nám ešte aj kúsok kolena s kapustou a špeciálne, no tradične uvarenými zemiakmi s lahodnou kôrou na povrchu, a to, o čo sme sa vlastnou vinou pripravili, sme aspoň mohli vidieť na prezentačnom stole.

Kto prišiel neskoro, ako sa pritrafilo aj nám, mohol špeciality podľa receptov starých mám ochutnať aspoň očami

Vpredu na prezentačnom stole drevorubačská delikatesa a šoprle

Že by budúci majster kuchár?

Do tvorby jedál, aké zvykli pripravovať v tomto podpolianskom kraji staré matere, sa zapojil tucet tímov. Dôkaz o tom, že išlo naozaj o tradičné chute, najvýrečnejšie podala 18-ročná Kristínka Michalovská, ktorá pripravila novosvetské pampúšiky s meltou podľa receptu svojej babky Emílie z lazov Nový svet. Zaslúžene si vyslúžila osobitné ocenenie. Ako podotkol starosta, príprava týchto pampúšikov mu dala najviac zabrať, keďže tri dni musel zháňať kávu meltu, ktorá sa v tom množstve druhov kávy akosi stratila. Podľa slov Oľgy Luptákovej z Ústave verejného zdravotníctva, ktorá hodnotila všetky produkty miestnych kuchárok a kuchárov, aj takú na prvý pohľad obyčajnú meltu, ktorá bývavala pravidelnou súčasťou raňajok v lazníckych rodinách, treba vedieť pripraviť.

Jedlá posúdila Oľga Luptáková z ÚVZ

Oľga Luptáková sa na záver ochutnávky zastavila pri každom z jedál, podala jeho charakteristiku, čo – to prezradila aj z receptov a vôbec nešetrila slovami chvály. Však šetriť ani nebolo treba. Už pri pohľade na tie tradičné maškrty mal človek pocit „nebíčka v papuľke“. Martin Tisoň, víťaz 1. ročníka pred tromi rokmi, s partiou „verejnoprospešákov“ vykúzlil látkarské gule a posadil ich do omáčky, do ktorej namixoval vari všetky chute, takže už po lyžičke – dvoch sa mohli naše chuťové bunky zblázniť. Skúsená divadelníčka Mária Hazuchová sa sústredila na výrobu halušiek. Niektoré boli s papinkou? Že neviete, čo to je? Nuž, je to poleva z masla, hladkej múky a smotany, buď na slano alebo na sladko, oboje chutí super. Miestne učiteľky sa sústredili na výrobu šoprlí. Za týmto sympatickým názvom sa skrýva to, čo inde volajú šúľance. Ich kolegyne zo susednej Detvianskej Huty prišli na prehliadku tradičných chutí s červenými krumpľami, jednoduchým jedlom, na ktorom si možno schuti zamaškrtiť.

 Mária Hazuchová vsadila na klasiku – na halušky

Aj Anna Segečová siahla po jednoduchom, pritom vynikajúcom jedle – podlesníkoch. S pravým domácim maslom boli naozaj kráľovské.

Samozrejme, že na prehliadke Tradičná chuť Látok nemohol chýbať guľáš, tentoraz z jahňacieho mäsa. Tu zaznela z úst porotkyne vari jediná výčitka, že majstri kuchári použili cudzokrajné koreniny. Požiarnik Ján Chovan ukázal, že kulinárstvo je naozaj umením. Na drevenej podložke podal drevorubačskú delikatesu, pozostávajúcu z opečenej, do vejára i špirály sformovanej slaninky, zo zabúdaného chleba so šmalcom a s nevyhnutnou cibuľou. To je jedlo, ktoré dá telu viac sily ako ktorýkoľvek moderný reštauračný pokrm.

Vráťme sa ešte k sviatočnej kapuste, ktorú varili pracovníčky Obecného úradu v Látkach. Sviatočnou sa stala preto, že v nej nechýbala smotana a údené mäso, čiže pokrmy, ktoré nebývali na každodennom stole. Hoci fajnšmekri zbadali, že kapustnici nechýba hubová chuť, huby nie a nie v polievke nájsť. Tajomstvo však nakoniec vyšlo na svetlo sveta: huby v kapustnici boli, ale pomleté na prášok.

 Sviatočná kapustnica a látkarské gule – dve jedlá z tradičnej podpolianskej kuchyne, ktoré sme mohli ochutnať v sobotu na 3. ročníku Tradičnej chuti Látok

„Bez jedla a pitia nebolo by žitia,“ začala svoje hodnotenie Oľga Luptáková a dodala, že „nie je možné variť podľa kuchárskej knižky, tá totiž nemá žiadnu chuť“. Tú môžeme len sami vykúzliť na základe vlastných poznatkov a dobrých rád skúsených gazdiniek, starých materí.

V sobotu sa na Látkach zastavil aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Marián Kotleba. Ani tentoraz nezaprel v sebe svoju politickú orientácii. „V kravate ste ma nikdy nevideli a ani ma neuvidíte,“ povedal na margo svojho zeleného trička so straníckym znakom. V krátkom príhovore zdôraznil, že „si musíme chrániť a zveľaďovať to, čo je tradičné,“ a poprial všetkým účastníkom príjemnú priateľskú atmosféru. O dobrú náladu sa potom postarali predovšetkým detské folklórne skupiny a napokon tradičná dedinská zábava.

Ak ste sa na toto podujatie na Látky nedostali, nemusíte na gastronomické špeciality čakať celý rok. Už 19. júla sa totiž v Hriňovej uskutoční Tradičná chuť Podpoľania, na ktorej nebudú chýbať ani kulinárski špecialisti z Látok. Ešte ani poriadne vietor neodvial všetky vône a už sa tu nahlas, tam pošepky, tajnostkársky, radili, čím prekvapiť hostí. Nuž, veríme, že aj tentoraz im staré matere rady a dobre poradia.