Dnes je tomu práve 100 rokov, čo sa narodil vo Zvolene Pavol Marcely. Bol učiteľom, narukoval do armády Slovenskej republiky a zaradil sa medzi našich najvýznamnejších antifašistických bojovníkov.
Pavla Marcelyho, zvolenského rodáka (* 26. júna 1914) poslali so slovenskou armádou na východný front, pod Kaukaz, kde 28. januára 1943 prešiel s celou rotou na sovietsku stranu. Stali sa súčasťou 1. československého armádneho zboru v ZSSR pod velením Ludvíka Svobodu. V hodnosti štábneho kapitána sa zúčastnil krvavých bojov o Duklianskych priesmyk. Bolo to v čase, keď sa už bojovalo aj v horách stredného Slovenska, kde sa Slováci postavili na odpor nemeckým okupantom. Pred presilou povstalci a partizáni ustupovali. Potrebovali nielen materiálnu pomoc, ale aj skúsených bojovníkov a veliteľov, ktorí by zabránili preniknúť wehrmachtu do centra povstania. Tou pomocou bola 2. československá paradesantná brigáda, ktorá sa začala presúvať letecky na letisko Tri duby pri Sliači. S presunom sa však začalo až 25. septembra 1944 a hoci sa skúsení, dobre vycvičení vojaci ihneď zapojili do bojov na najzraniteľnejších miestach frontu, nebolo v ich silách zabrániť postupu nepriateľa.
Pavol Marcely priletel do vlasti až 15. októbra. Keď nemecké vojská obsadili Banskú Bystricu, ustúpil so svojimi vojakmi do hôr Nízkych Tatier, kde pokračovali v boji. Marcely velil prieskumnej čate, ktorá sa presunula pod Fabovu hoľu nad Tisovcom, kde bol 5. decembra ťažko ranený. Jeho spolubojovníci ho nenechali, dopravili ho do bezpečia, kde sa vyliečil.
Po vojne pokračoval Pavol Marcely vo vojenskej kariére a v roku 1950 mu udelili hodnosť generálmajora. Stal sa tak podľa dostupných údajov najmladším slovenským generálom, keďže v deň, keď si mohol na plecia pripnúť generálske výložky mal len 36 rokov, 3 mesiace a 5 dní.
V roku 1953 odišiel Pavol Marcely do zálohy, stal sa predsedom Slovenského štatistického úradu, v roku 1959 sa vrátil k pedagogickej práci, v rokoch 1968 – 71 bol vojenským atašé na československom veľvyslanectve v Belehrade. V novinách a časopisoch publikoval svoje spomienky na 2. svetovú vojnu a SNP, ako aj odborné články. Zomrel v Piešťanoch 17. októbra 1980.
Celá debata | RSS tejto debaty