Nebude to dnes iba o futbale, ako naznačuje titulok, ale aj a predvolebnej kampani, i o drahom akoby plnení sľubov.
Zvolen je jedným z tých „šťastných“ miest, ktorým sa ušli peniaze na rekonštrukciu futbalového štadióna v rámci projektu Slovenského futbalového zväzu na rozvoj futbalu v rokoch 2011 – 2014. Po prestavbe má mať kapacitu 3 370 divákov. Aj sám primátor mesta Miroslav Kusein vo svojom celostránkovom propagačnom článku v schránkových Našich novinkách to vníma ako veľký úspech, ako významný príspevok k rozvoju aktivít občanov mesta. Boha jeho, to bude tlačenica, keď tam zvolenský mančaft bude hrať s Repišťom, Hrochoťou, Kremničkou a inými exotickými klubmi. Vyzerá to tak, že aby som sa tam dostal, mal by som si už s predstihom kúpiť permanentku, veď bolo by hriechom nechať si ujsť taký trhák, ako je derby s Kováčovou, či nebodaj s Lieskovcom.
Zvolen má bohatú futbalovú tradíciu a hoci v súčasnosti je v ňom jednotkou hokej, nevylučujem, že časom sa zvolenský futbal dostane až do najvyššieho slovenského levelu, no ani v takom prípade nepredpokladám, že návštevnosť dosiahne plánovanú kapacitu. Ale ktovie? Možno som len príliš pesimisticky naladený, možno sa u nás udomácni americký futbal, alebo sa vrátime k spartakiádam. To prvé ma nenadchlo, to druhé áno – najmä tie húfy cvičeniek – ale to som bol o pár kíl mladší.
Je naozaj neskutočné, ako sa v súčasnosti – teda po novembri 1989 – rozhadzujú peniaze zo štátnej kasy. Príklady by sme našli vari v každom meste a dedine, česť tým výnimkám, ktoré toto moje tvrdenie nepotvrdzujú.
Ale zostanem vo Zvolene. Už viac ako desať rokov straší na Laniciach rozostavané „koloseum“ (mimochodom – chránené kamerami!), ktoré sa už stáva pomaly rovnakou historickou pamiatkou ako slávny Pustý hrad. Nuž, keby takýmto spôsobom ako novodobí budovatelia nášho mesta staval pred siedmimi storočiami magister rytier Donč, asi by sme nemali kvôli čomu šliapať na hradný vrch.
Pohľad na nedostavanú halu z Pustého hradu
Nápad vybudovať vo Zvolene polyfunkčnú halu sa zrodil krátko po voľbách do NR SR v roku 1998. Ako aktívny redaktor regionálnych novín som bol pri tom, keď s nápadom predstúpili pred novinárov vtedajší minister školstva Milan Ftáčnik a vtedajší primátor Zvolena Vladimír Maňka. Teraz sa – samozrejme (?) – od tejto myšlienky dištancujú. Nečudo, nezapadá do ich predstáv o budovaní krajších zajtrajškov. Buď sa projektant sekol pri plánoch vo výpočte nákladov, alebo ich niekto úmyselne skresal tak, aby sa začalo stavať a potom sa to už nejako „dotiahne“, alebo… Podstatné je, že po krátkej intenzívnej výstavbe sa finančný tok zastavil a stavba sa stala maškrtou pre zub času. Podľa poslednej informácie, ktorá sa mi dostala do uší vari pred rokom, sa má „hala“ zmeniť na univerzitné laboratóriá. No, možno… Až naprší do štátnej kasy a tá rýchlo nevyschne. Už som viackrát napísal, že ako občan Zvolena (síce z pohľadu dnešných mocných občan nižšej kategórie – nižšej kasty, ale stále občan) si viem predstaviť, aby sa toto monštrum dokončilo na spôsob veľkého polyfunkčného nezakrytého priestoru pre športové a kultúrne vyžitie Zvolenčanov. Pravda, z pohľadu súčasných budovateľov mesta je asi výhodnejšie pestovať tam burinu a sledovať jej rast kamerami.
„Koloseum“ na Laniciach však nie je jedinou pamiatkou vskutku „historickou“ na území mesta. Ďalšie by sme našli napríklad na Borovej hore a na Podborovej. Ale tie nie sú až tak na očiach. Pri štipke dobrej vôle už tam tie strašiaky nemuseli byť.
O tomto však dnes, keď sa Zvolenčanom bude prihovárať pán Vladimír Maňka, opätovne sa uchádzajúci o miesto v Európskom parlamente, zrejme nepočujeme ani mäkké f. Dôležitejšie budú reči o úspechoch, o ružových zajtrajškoch v meste (v krajine), kde „zajtra už znamená včera“, a najdôležitejšie bude Desmod.
Všetky takéto predvolebné „spoločenské“ akcie mi smrdia tým, čomu sa zvykne hovoriť malomeštiactvo. Nech to stojí, čo to stojí, len aby sme sa mohli (som sa mohol) ukázať, čo si môžeme (môžem) dovoliť. Po Diabolských husliach, ktoré rozohrajú žilky Zvolenčanov o 15. hodine, ako „predskokanov“ ponúkajú organizátori mítingu na veľkoplošnej obrazovke našich hokejistov v zápase s Dánskom, sľubujúc veľké víťazstvo. Citujem z plagátu (aj s gramatickou chybou): „Naše hokejové víťazstvo na najväčšom námestí v strednej Európe si vychutnáte lepšie, ako kdekoľvek inde.“ Nuž, už teraz môžem napísať, že v tom sa akomak sekli. Alebo naznačili, ako asi chutí takéto „víťazstvo“? Napokon – ale to je len môj osobný názor -pán Maňka by si u bežných Zvolenčanov viac ako Desmodom šplhol, keby im rozdával po vrecku zemiakov… Taký krumpľový balíček by mohol v dnešnej dobe vo voľbách zabrať.
Ale čo už? Verní budú nadšení, pridajú sa tí, ktorí čakajú, že sa im ujde aspoň obhryzená kosť, a tí ostatní, ktorých dnešní mocní nepokladajú za seberovných, môžu len z diaľky pozerať, ako sa páni zabávajú.
Ale aby som len neohováral, tak musím napísať, že vo Zvolene sa aj naozaj stavia a rekonštruuje. Parádnou sa stáva v týchto dňoch Štúrova ulica. Klobúk dolu pred stavbármi, vidieť za nimi kus peknej roboty a v tejto chvíli ma ani tak nezaujíma, koľko to stojí, alebo bude stáť. Beztak sa v tejto vysokej stavbárskej matematike nevyznám.
Diskutabilný je však zmysel a najmä cena nového priestoru pre fitnes v parku na Laniciach. Je to paráda, teda najmä cena: 11 533 €!
To, že mesto do toho dalo len niečo cez 2 000 € a viac ako 9 000 € uhradila nadácia Vaše zdravie, nepokladám za podstatné. To, že meno nadácie sa zhoduje s názvom organizácie, ktorá pred niekoľkými rokmi vlastnila zvolenskú nemocnicu, je možno náhoda. Alebo aj v tomto prípade platí, že z cudzieho pacienta krv netečie? Dostal som však aj dobrú radu, aby som najprv dokázal, že to niekto dokáže urobiť lacnejšie a až potom aby som kritizoval. Nuž, určite sa pri tomto riadim viac sedliackym rozumom a sedliackymi počtami ako drahými (a neraz nezmyselnými) certifikátmi. (Napokon, v dnešnej dobe sme už takí vyspelí, že sa nájdu fondy, ktoré zaplatia aktivistom, aby naučili deti, ba i dospelých, takú prenáramne náročnú vec, akou je umývanie rúk. Aj na to sme schopní vymyslieť certifikáty.) Majiteľ firmy, ktorá sa zaoberá výrobou detských ihrísk, mi potvrdil, že sa to dá urobiť za štvrtinu, maximálne za polovicu uvedenej sumy, a to so všetkými certifikátmi. Meno si zverejniť nepraje. Chápem ho. Dodáva svoje výrobky pre mestá a obce, nie je vylúčené, že aj pre Zvolen, a na dnešnom Slovensku je to tak, že ak si otvoríš zobák, čaká ťa len jedno – prídeš o chleba, dostaneš jasno najavo, kto je v tejto gubernii pánom.
Páči sa mi ostré pero (či klávesy) ...
Úplne presne vystihnuté . . . žiaľ ...
Celá debata | RSS tejto debaty