agenturatortura

Dnes je Deň materinského jazyka. Tým mojím je slovenčina. No sú medzi nami ľudia, ktorí ako materinský, či skôr rodičovský jazyk, vnímajú nielen slovenčinu, ale aj niektorú inú reč.

Už v detstve som sa dostal k jazyku, ktorý nepatrí žiadnemu národu. Je umelo vytvoreným, univerzálnym. Boli roky, keď si esperanto, o ktorom bude tento môj článok, získalo veľkú popularitu, aj roky, keď bolo v útlme. Faktom je, že prežilo viac ako jeden a štvrť storočia a dnes opäť získava na popularite predovšetkým vďaka internetovým možnostiam a sociálnym sieťam. Odhaduje sa, že v súčasnosti na zemeguli žijú asi dva milióny užívateľov esperanta, z nich asi dve tisícky ho dostali do vienka od rodičov, je teda ich materinským jazykom.

Tvorca esperanta

Tvorcom esperanta je Ľudovít Lazar Zamenhof (* 15. decembra 1859 – † 14. apríla 1917). Poľský Białystok, Zamenhofovo rodisko, bol v druhej polovici 19. stor. jazykovo zmiešaným mestom. Žili tu vedľa seba Poliaci, Rusi, Nemci, Litvania, Židia. Každý z nich preferoval svoju reč. Tento malý babylon zaujal Zamenhofa už v študentských rokoch a hoci sa nestal lingvistom, ale očným lekárom, pokúsil sa vytvoriť pravidlá novej, umelej reči.

„Zamenhof najskôr uvažoval o oživení latinčiny, ktorú sa učil v škole, ale usúdil, že je pre bežné dorozumievanie zbytočne zložitá,“ dozvedáme sa pri hesle esperanto vo Wikipédii. „Keď študoval angličtinu, všimol si, že časovanie slovies podľa osoby a čísla nie je nutné; že gramatický systém jazyka môže byť oveľa jednoduchší, než sa dovtedy nazdával. Stále však zostávala prekážka v memorovaní veľkého množstva slov. Raz Zamenhofa zaujali dva ruské nápisy: швейцарская [švejcarskaja] (vrátnica, odvodené od швейцар [švejcar] – vrátnik) a кондитерская [konditerskaja] (cukráreň, odvodené od кондитер [konditér] – cukrár). Tieto slová rovnakého zakončenia mu vnukli myšlienku, že používane pravidelných predpôn a prípon by mohlo významne znížiť množstvo slovných koreňov nutných na dorozumenie. Aby boli korene čo najmedzinárodnejšie, rozhodol sa prevziať slovnú zásobu predovšetkým z románskych a germánskych jazykov, teda tých, ktoré boli vtedy v školách po celom svete vyučované najčastejšie.“

Pri tvorbe univerzálnej reči sa Zamenhof radil so svojím otcom – učiteľom jazykov. Základ mal hotový už v roku 1878, teda ako 19-ročný študent. Otec, ktorému dal zošit so svojím návrhom, sa vyjadril jednoznačne – hodil zošit do pece! Synovu prácu považoval za utopistickú. Mladík sa však svojho predsavzatia nevzdal ani počas štúdií medicíny v Moskve (Białystok bol vtedy súčasťou cárskeho impéria) a vo Varšave a pracoval na novom návrhu. Keď usúdil, že by s ním mohol vyjsť na verejnosť, objavila sa ďalšia prekážka – cárski cenzori. Napokon predsa len 14. júla 1887 vo Varšave vyšla učebnica Международный языкъ (Meždunarodnyj jazyk). Podpísal sa pod ňu ako Doktoro Esperanto, čiže ako Dr. Dúfajúci, a tento pseudonym sa ujal pre pomenovanie nového jednoduchého dorozumievacieho prostriedku.

Ľudovít L. Zamenhof, tvorca esperanta

Ukázalo sa, že idea padla do úrodnej pôdy a esperanto si získalo veľkú popularitu, pritom nie je jediným pokusom o umelý jazyk. Uvažoval nad ním už Komenský a iní pedagógovia, lingvisti, filozofi. Zrodila sa interlingva, volapük, ido… Esperanto však prevýšilo všetky pokusy jednoduchosťou a rozšírením na všetky kontinenty, do vedeckého i literárneho sveta, ale dôležité je, že si získalo veľa prívržencov medzi obyčajnými ľuďmi, aj medzi takými, ktorí nevynikajú v učení cudzích jazykov, ale ktorí majú záujem o nadviazanie priateľských kontaktov v multinacionálnom ľudskom spoločenstve. Esperanto zaujalo aj takých velikánov kultúry alebo vedy, ako bol napríklad Lev Nikolajevič Tolstoj alebo Albert Einstein. Na Slovensku začiatkom 20. stor. šíril esperanto predovšetkým Albert Škarvan (viac o ňom na mojom blogu ), ktorý sa s ním zoznámil u Tolstého a v roku 1907 vydal prvú slovenskú učebnicu esperanta.

Prvá slovenská učebnica esperanta, ktorú pripravil a vydal v roku 1907 Albert Škarvan

Každoročné stretnutia

Esperanto malo a má svojich prívržencov, ale aj odporcov, ktorí mu vyčítajú, že jeho tvorca nebol jazykovedcom a teda nevychádzal z vedeckých podkladov, že esperanto vnáša do medzinárodnej komunikácie ešte väčší zmätok, že predsa prirodzeným vývojom sa stáva univerzálnym jazykom angličtina… V súčasnosti, zdá sa, pozorujeme stúpajúcu krivku záujmu o tento umelý jazyk, čo súvisí s väčším pohybom ľudí, s ich rozširujúcimi sa kontaktmi a s nimi súvisiacou komunikáciou a samozrejme aj s využívaním internetu.

V roku 1905 sa vo francúzskom prímorskom mestečku Boulogne-sur-Mer uskutočnil prvý univerzálny esperantský kongres (UEK) za účasti 688 esperantistov z 20 národov. Odvtedy sa tieto stretnutia konajú každý rok, samozrejme s výnimkou rokov vojnových. Zúčastňujú sa ich stovky ľudí, ktorých spája jeden jazyk. Predvlani bolo hostiteľom esperantistov vietnamské hlavné mesto Hanoj (866 účastníkov zo 60 krajín), vlani islandský Reykjavík (1 034 účastníkov), tohto roku sa dejiskom esperantského kongresu stane argentínske Buenos Aires a jubilejný 100. kongres sa uskutoční v roku 2015 vo francúzskom meste Lille. V doterajšej histórii sa najviac esperantistov, 5 946, zúčastnilo 72. UEK, ktorý sa konal vo Varšave v roku 1987 pri príležitosti 100. výročia vydania prvej učebnice esperanta. Viac ako štyritisíc esperantistov pricestovalo v roku 1923 do Norimbergu (4 963), v roku 1983 do Budapešti (4 834, maďarské hlavné mesto organizovalo UEK už po tretí krát) a v roku 1978 do bulharskej Varny (4 414). V Prahe sa konal UEK v rokoch 1921 a 1996, Slovensko sa zatiaľ medzi organizátorské krajiny nezaradilo.

Účastníci 2. celoslovenského stretnutia esperantistov v Košiciach v roku 1948

Na Univerzálnych esperantských kongresoch sa stretávajú ľudia rôznych národov a etník, pričom ich spája spoločný jazyk. Na snímke Stana Marčeka  pohľad do zasadacej siene počas UEK v Hanoji v roku 2012.

Centrum je v holandskom Rotterdame

Organizátorom celosvetového esperantskému hnutia je Universala Esperanto-Asocio (UEA) so sídlom v holandskom Rotterdame. Svoje národné združenia majú esperantisti v mnohých krajinách sveta, Slovensko nevynímajúc.

Sídlo organizácie Universala Esperanto-Asocio v holandskom Rotterdame

V rámci UEA existuje mnoho profesijných alebo záujmových organizácií, medzi ktorými nechýba ani turistická. Práve v cestovnom ruchu a turistike môže tento jednoduchý jazyk zohrať významnú úlohu. V minulosti, ešte v socialistických rokoch, sa na Slovensku organizovali úspešné týždňové stretnutia, počas ktorých esperantisti z mnohých krajín mohli spoznať napríklad Slovenský raj, Vysoké Tatry, stredné Slovensko… Keďže som sa ich zúčastňoval, ba ako sprievodca aj pomáhal pri ich organizácii, mám na ne stále živé spomienky. Dnes sa tešia veľkému záujmu najmä letné školy Somera Esperanto-Studado. Nielen národnostné, ale i vekové zloženie účastníkov škôl býva veľmi pestré, od detí až po tých, ktorí sa rozhodli obohatiť si svoju jazykovú gramotnosť v dôchodcovskom veku. Prichádzajú úplní začiatočníci, aby si osvojili základné pravidlá esperanta, ale aj skúsení samideáni (slovkom samideano sa označujú esperantisti, zdôrazňujúc tak, že sú stúpencami rovnakej myšlienky), aby si vyskúšali konverzačné schopnosti v pestrej, mnohonárodnej spoločnosti. Mnoho príkladov svedčí, že esperanto sa dokáže uplatniť v najrôznejších profesijných sférach, vo vede i v literatúre a umení. V tejto súvislosti spomeniem na ilustráciu, že úspešná kapela Tím vo svojich začiatkoch nahrala gramoplatňu v esperante, a to vďaka aktivite Stana Marčeka, vtedajšieho manažéra Tímu. Ten okrem toho, že je na čele slovenskej organizácie združujúcej esperantistov, je aj redaktorom ústredného mesačníka UEA Esperanto a autorom obľúbenej učebnice esperanta priamou metódou, ktorá bola vydaná vo viac ako 30 národných jazykoch.

Účastníci letnej školy esperanta v Nitre v roku 2011

Esperantských škôl a kurzov sa zúčastňujú záujemcovia rôzneho veku

Veľkému záujmu sa teší učebnica esperanta priamou metódou, ktorej autorom je Stano Marček z Martina

Uplatnenie v rôznych sférach života

V rámci UEA pôsobia rôzne sekcie, v ktorých je najlepšie vidieť možnosti uplatnenia esperanta v bežnom živote. Napríklad v roku 1990 vydala Svätá stolica dokument Norme per la celebrazione della Messa in esperanto. Ním sa esperanto stalo jediným umelým jazykom, ktorý sa môže používať ako liturgický v katolíckej cirkvi. V esperante tak zaznievajú aj pravidelné pápežove požehnania Urbi et orbi.

Symbolom esperanta je zelená hviezda. Nezriedka sa stáva, že ju ľudia vnímajú ako farbu islamu, no v skutočnosti je zelená vyjadrením nádeje, ktorú Zamenhof a jeho pokračovatelia vložili a ďalej vkladajú do tohto projektu. V esperante vyšli a vychádzajú preklady diel svetových autorov, nechýbajú ani originálne básne, poviedky a romány. Esperanto sa šíri do sveta aj prostredníctvom niekoľkých rozhlasových staníc.

Esperantská vlajka. Symbolom esperanta je zelená hviezda.

Esperanto sa šíri do sveta aj prostredníctvom rozhlasových staníc

Najširšie možnosti využitia esperanta sa ponúkajú samozrejme v turistike, cestovaní. Je tu jeden problém: nestačí, že niekto esperanto ovláda, musí si pred alebo počas cestovania nájsť človeka, ktorý je takisto esperantistom, alebo naňho náhodou natrafiť. Prekonať tento problém sa snaží medzinárodné esperantské hnutie najmä prostredníctvom Pasporta Servo. Je to služba, ktorú zabezpečuje mládežnícka sekcia UEA, ktorá každý rok vydáva publikáciu s adresami a kontaktmi na hostiteľov poskytujúcich bezplatné ubytovanie. V súčasnosti sa v nej každý rok objaví viac ako 1 000 adries z asi 700 miest a stovky krajín. Dnes je táto služba zabezpečovaná najmä prostredníctvom internetu.

Medzi esperantistkami sú aj pekné dievčatá, čoho dôkazom je aj táto poľská trojka

Moja esperantská aktivita ožila s príchodom internetu

V minulosti sa využívalo esperanto najmä na korešpondenciu. Dnes ju v podstate nahrádza internetová komunikácia. Sám mám v tomto smere bohaté skúsenosti a v šuplíkoch skríň uskladňujem ako vzácne relikvie esperantské listy a pohľadnice. Bolo to pomerne lacné, veď list do hociktorej africkej, americkej či ázijskej krajiny stál len 6 korún. Občas sa stalo, že najmä objemnejšiu obálku mi poštár doniesol s pečiatkou Došlo poškozeno z ciziny. Strážcovia socializmu bdeli, aby sa do krajiny nedostala „nevhodná“ literatúra, fotografie, či hoci len myšlienka. Napriek tomu sa ku mne prešmykli aj listy českého emigranta, ktorý sa usadil na ostrove Bougainville, ktorý je súčasťou exotickej Papuy – Novej Guiney, alebo biblia v staročeskom jazyku, ktorú mi poslal nórsky kňaz esperantista.

Mal som aj bohaté osobné kontakty, najmä v rámci rôznych turistických týždňov a víkendov, ktoré som pomáhal organizovať doma, teda vo Zvolene, ale aj v Slovenskom raji, ako som sa už zmienil. Esperantisti nám napríklad veľmi pomohli pri cykloturistickom putovaní po Macedónsku v roku 1986. Milé a príjemné reminiscencie mám na moje esperantské začiatky takmer spred štyroch desaťročí, keď potom, čo som sprevádzal skupinu bulharských študentiek po Zvolene a okolí (vyšli sme si aj na Poľanu a na Sitno), vybral som sa za tými peknými temperamentnými babami do Veľkého Tarnova a okolia a boli to naozaj krásne dva týždne. Pripomínam, že som bol vtedy o pár kíl mladší. Často spomínam i na ďalšie víkendové či týždenné stretnutia v Lipsku, pri jazere Scharmützelsee neďaleko Berlína, v Zakopanom, v maďarských mestách Eger a Sopron, v bulharskom Kubrate či v srbskom pohorí Jastrebac.

Po zdražení poštovného a poklese príjmov som však musel korešpondenciu obmedziť a napokon úplne prerušiť, no dnes sa mi vďaka internetu podarilo nadviazať nové kontakty so zaujímavými ľuďmi, esperantistami, doslova z celého sveta, i z takých pre nás exotických krajín, ako je napríklad Nová Kaledónia, Nepál, Jemen, Senegal, Kongo, Madagaskar, Brazília, Dominikánska republika…

Esperantistov stretneme v mnohých krajinách sveta. Na ilustráciu tohto faktu snímka z Nikaraguy.

Oficiálny jazyk?

Esperanto za jeden a štvrť storočia presvedčilo o svojej životaschopnosti a ako 64. jazyk sa dostalo medzi reči, ktoré využíva populárna Wikipédia. Hoci sú aj „ortodoxní“ používatelia, ktorí si potrpia na čistote esperanta v duchu jeho základných pravidiel, predsa len je viac tých, ktorí dokazujú, že esperanto je flexibilným jazykom, že v bežnom hovore sa dajú uplatniť aj národné, takpovediac „nárečové“ prvky bez rizika neporozumenia, že pri využívaní esperanta síce môžeme hovoriť cudzím jazykom, ale nebráni nám to v tom, aby sme mysleli vo svojom materinskom.

Samozrejme, otázne je, kedy a či vôbec niekedy sa esperanto dokáže pretaviť z ľudového jazyka (teda z neformálneho užívania) do praxe na najvyšších fórach ako jazyk oficiálny. Snahy o jeho uplatnenie na pôde OSN, UNESCO či EÚ sú a UEA má s tými najvyššími svetovými inštitúciami rozširujúce sa kontakty. Tým najpádnejším argumentom je odbúranie nákladov na prácu tisícok tlmočníkov, ale aj urýchlenie rokovaní zjednodušením komunikácie. Je to len vysnívaná idea, alebo sa raz stane skutočnosťou? Príde čas, keď ľudstvo vyvráti aj túto pomyselnú babylonskú vežu?

Pomôže esperanto vyvrátiť tú pomyselnú babylonskú vežu?

P. S.

Ak má niekto záujem osvojiť si základy esperanta, môžem mu pomôcť, ak sa mi ozve na mailovú adresu agenturatorturazv@gmail.com. Zároveň v rámci mojich možností a poznatkov mu pomôžem získať vo svete kontakty, ktoré budú zodpovedať jeho profesionálnym alebo osobným záujmom. Ako som spomenul, najväčšie možnosti využitia esperanta vidím v turistike, cestovaní. Často dostávam zaujímavé pozvánky na rôzne esperantské podujatia turistického zamerania. Z tých exotickejších môžem spomenúť Nepál. Na tohtoročnú jeseň plánujú medzinárodný esperantský trek do základného tábora po Mount Everestom. Okrem prekonania jazykovej bariéry je takéto cestovanie obyčajne výhodné aj z finančného hľadiska.

Foto: Stano Marček a a.a.