agenturatortura

Postaviť zvolenskú polikliniku na kopci – to určite „ocenil“ spŕškou nadávok každý, kto včera ráno, keď aj vo Zvolene akomak primrzlo, musel zájsť hoci len na malé lekárske ošetrenie.

Včera ráno aj vo Zvolene trošku primrzlo. Žiadna hrôza, žiadna bratislavská kalamita, len taká jemná vrstvička zamrznutej vody, no stačila, aby nás upozornila, že je načase obuť si topánky so zimným dezénom, ba možno ešte lepšie nekolieskové korčule. Skôr, ako sa naša mestská posypová služba spamätala, niečo pred deviatou, teda pre ňu ešte zrejme zavčas rána, videl som priamo v centre mesta na vlastné triezve oči dva pády na vzorne vykachličkovanom hlavnom námestí. V oboch prípadoch išlo o dámy stredného veku, jedna z nich sa opierala o paličku, no nepomohlo jej to. Obe sa snažili o baletný krok, ale realita zmietla ich ambície zažiariť v tomto krehkom umení.

Ale tej posypovej službe vôbec nič nevyčítam. Však na mestských hodinách ukazujú ručičky stále letný čas! Tak čo by sme vlastne chceli? Podľa hodín by sme si mali obliecť kraťasy a obuť sandálky naboso.

O chvíľu som stretol kamaráta. Bol poriadne nasrdený a tak som s ním išiel spláchnuť horkú slinu pohárikom vínka. Vracal sa totiž od lekára, z našej, zvolenskej polikliniky, a tiež sa mu podarilo urobiť skvelého odpichnutého riťbergera. Nečudujem sa mu, po úraze musí používať paličku, a už vôbec sa mu nečuduje nikto, kto pozná Zvolen a jeho polikliniku. Tú totiž ešte za čias socializmu postavili na strmom svahu nad nemocnicou, takže prístup k lekárovi je pre slabšie mobilných a za miernej poľadovice nemožný, pokiaľ sa nedajú vyviezť autom alebo taxíkom.

Postaviť polikliniku na kopci – to bol nápad, ktorý by si zaslúžil ocenenie „Najväčšia hlúposť storočia“. To nie je iba moje tvrdenie. Sama nemocnica je postavená vo svahu, takže pacienti a návštevníci so slabšou kondičkou a najmä za poľadovice majú problém dostať sa do jej horných pavilónov, dolu sa eventuálne môžu zviezť – po zadku. Je samozrejme logicky dobre, že budova polikliniky susedí s areálom nemocnice. Ale prečo ju postavili práve nad ňou a nie za ňou, v dobre prístupnom teréne? To azda zostane večným tajomstvom urbanistov a architektov mesta. Pritom na tom dobre prístupnom rovnom okraji nemocnice je patológia a za ňou pohrebníctvo a bývalý učňovský internát, dnes – keď už vraj učňov nepotrebujeme – prestavaný na byty.

Pred niekoľkými rokmi sa objavil návrh na výstavbu novej nemocnice na severnom okraji Zvolena na rovinatej nive Hrona. Priznám sa, že si už nespomínam, prečo tento návrh zostal nerealizovanou víziou. Počítal aj s ďalším využitím starej nemocnice s poliklinikou v rámci sociálnych služieb. Výstavbou nových objektov na pravom brehu Hrona by sa bol odbúral aj ten fakt, že tá súčasná zvolenská nemocnica je – z pohľadu najčastejšieho prístupu – za železničnou traťou s rampami, čo môže zohrať dôležitú úlohu vtedy, ak ide o sekundy. (Často vidím sanitky so zapnutým majákom predierať sa od zámku úzkou Hviezdoslavovou ulicou, z ktorej nemajú inú šancu dostať sa do nemocnice inak ako cez trať. Nechápem, prečo nejdú po nadjazde ponad trať. Možno je to o pár stoviek metrov ďalej, ale bez rizika spustených rámp.)

Nie som stavbár, teda môj ďalší návrh je rýdzo laický: Čo tak prepojiť nemocnicu s poliklinikou výťahom? Matne si spomínam z jednej návštevy, keď som robil vo zvolenskej nemocnici nejakú reportáž, že tam podzemné výťahové prepojenie existuje (ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem), takže možno by išlo iba o to prerobiť a sprístupniť ho tak, aby neslúžilo iba personálu, ale aj pacientom. Ale – podčiarkujem – som len laik, ktorý sa na problém díva tak trošku sedliackym rozumom.

Ale aby som dnes neohováral len socialistických urbanistov. Majú oni nadaných nasledovníkov aj dnes. A aj vo Zvolene. Zatiaľ čo – napríklad – areál bývalého mäsokombinátu a mraziarní (ak si dobre spomínam, na ich výstavbe a modernizácii sa pracovalo ešte po roku 1989) chátra, staviame novú priemyselno-obchodnú štvrť na severnom okraji mesta na úrodnej pôde. Ako obyčajný sedliak to vidím tak, že okrem toho, že si ničíme pôdu – živiteľku sa akosi čudne spája Zvolen so svojimi kúpeľnými susedmi Kováčovou a Sliačom. Na zelenej lúke postavíme nové „škatule“ podnikov s neistou životnosťou, zatiaľ čo tie staré necháme myšiam a potkanom. Vraj je to lacnejšie… Nuž, v prípade zvolenského mäsokombinátu to platí. Za čias úspešného, dnes nulového hnutia zvolenský mäsokombinát (ešte fungujúci!) dostal neobyčajne aktívny funkcionár hnutia a „úspešný“ podnikateľ za symbolických 200 000 slovenských korún. Bola síce z toho aférka, ale ako je na Slovensku zvykom, rýchlo sa rozplynula v ďalších problémoch, ba obyčajne v „problémoch“, ktoré majú zakryť tie najpálčivejšie. Ale to je už iná téma, ku ktorej sa vrátim niekedy inokedy.