V posledných rokoch sa 22. júl zapísal do histórie tragédiami, ktoré otriasli verejnosťou nielen v krajinách, v ktorých sa udiali, teda v Nórsku, Čechách a Nemecku.
32-ročný Nór Anders Behring Breivik nenávidel islamistov a svojej i ďalším európskym vládam vyčítal, že podporou imigrantov a ich kultúr sa podieľajú na ničení vlastných národných a kultúrnych tradícií. Svoje myšlienky zhŕňal v denníku a vyše 1 500-stranovom manifeste, ktorý zverejnil na internete vtedy, keď sa rozhodol pre radikálny krok.
22. júla 2011 vybuchla vo vládnej štvrti v centre nórskeho hlavného mesta Oslo dodávka naplnená podomácky vyrobenými trhavinami. Výbuch poškodil niekoľko budov a zabil osem ľudí. Nálož odpálil na diaľku práve Breivik, no to bol len začiatok tragédie. Pokojne si dal na seba policajnú uniformu a tváril sa, že práve on vyšetruje, kto je za útokom. Prešiel na ostrov Utöya, o ktorom vedel, že na ňom trávia leto mladí ľavičiari. Spustil na nich streľbu, pred ktorou takmer nebolo úniku. Asi za hodinu a pol zavraždil 69 ľudí, väčšinou vo veku 14 – 20 rokov, desiatky zranil. Oneskorený príchod špeciálnej policajnej jednotky odôvodnili, že nemali k dispozícii vrtuľník.
Breivik svoj čin neoľutoval a vôbec sa necítil vinným. Lekársky posudok hovorí, že je za vraždy plne zodpovedný. Porucha osobnosti a narcistické a antisociálne prvky v jeho povahe nie sú žiadnym ospravedlnením.
V apríli 2012 sa postavil pred súd. Opäť vyhlásil, že je nevinný a keď mu zložili putá, pozdravil všetkých zdvihnutím pravej ruky zaťatej v päsť, teda verziou nacistického pozdravu. Odpykáva si 21-ročný trest väzenia.
Prečo nie doživotie? Podľa nórskych zákonov je to v podstate doživotný trest, keďže po vypršaní 21 rokov mu súd môže pridať ďalšie roky. Breivik však dáva o sebe vedieť aj spoza mreží. Vlani si zmenil meno na Fjotolf Hansen a súd musel prerokúvať jeho sťažnosť na neľudské podmienky a porušenie ľudských práv vo väznici. Nepochodil ani na Najvyššom súde, no tvrdil, že sa obráti na Európsky súd pre ľudské práva.
Žiaľ, sú ľudia, pre ktorých sa stal Breivik hrdinom. Patril k nim aj 18-ročný Ali David Sonboly. Narodil sa síce v Nemecku, ale jeho rodičia pochádzali z Iránu. Údajne trpel depresiami, ktoré vyplývali aj z niekoľkoročného šikanovania. V roku 2015 sa liečil z fóbií v psychiatrickej liečebni. Okrem tragédie v Osle sa nechal inšpirovať aj udalosťou v meste Winnenden, kde v roku 2009 17-ročný mladík zastrelil 15 ľudí. Dokonca si urobil výlet do Winnendenu neďaleko Stuttgartu, aby si nafotil miesta spojené s vraždami. Vyšetrovanie ďalej ukázalo, že hoci sa nezapájal do činnosti extremistických organizácií, patril k obdivovateľom Hitlera a bol hrdý na to, že sa narodil v rovnakom dni ako on – 20. apríla. Rovnako bol hrdý na svoj iránsky pôvod, keďže Irán považoval za kolísku árijcov. Do jeho myslenia sa tak dostala nadradenosť nad iné moslimské národy – Turkov a Arabov. V deň 5. výročia tragédie v Osle, teda 22. júla 2016, pri šialenej streľbe v obchodnom centre Olympia v Mníchove si za obete vyberal mladých ľudí i deti, prisťahovalcov do Nemecka. Medzi 9 mŕtvymi a 21 ranenými boli občania Turecka, Grécka a Kosova. Mladík vraždil pištoľou, ktorá bola pôvodne divadelnou rekvizitou a je pravdepodobné, že pochádzala zo Slovenska alebo z Čiech. Mal pri sebe skutočne veľký arzenál – vyše 300 nábojov. Jednu guľku si vpálil do vlastnej hlavy.
Tretia tragédia je spred dvoch rokov a na jej začiatku bola nepozornosť alebo nebezpečná trúfalosť. Ráno 22. júla 2015 si poľský kamionista skrátil cestu, zablúdil a napriek svetelnej signalizácia sa rozhodol prejsť cez železničnú trať pri moravskej stanici Studénka. Chyba mala fatálne následky. Kamión, naložený 17 tonami plechov, zostal stáť na koľajniciach vo chvíli keď tadiaľ prechádzal rýchlik pendolino smerujúci z Bohumína do Františkových Lázní. Napriek tomu, že rušňovodič brzdil, v rýchlosti 142 km/hod. (povolená bola rýchlosť 160 km/hod.) nemal šancu nehode zabrániť. Kabínu kamióna odtrhlo a vodič z nej vystúpil bez zranenia. Horšie dopadli cestujúci a ľudia, ktorí boli pri trati. Dvaja muži zomreli na mieste, tretí po prevoze do nemocnice. Medzi 17 zranenými bol v najhoršom stave rušňovodič Jan Černý, ktorý napriek operáciám prišiel o obe nohy. Jeho kolegovia mu na pomoc zorganizovali verejnú zbierku, ktorá vyniesla asi 3,7 milióna českých korún. Škodu na vlakovej súprave vyčíslili na 150 miliónov korún, zdemolovaný kamión stál 4 milióny a na trati vznikla škoda za 3,7 mil. korún. Okresný súd v Novom Jičíne rozhodol o treste pre nezodpovedného vodiča v trvaní 8 a pol roka nepodmienečne.
Nebola to prvá vážna nehoda v týchto miestach. Už v roku 2008 došlo k tragédii asi 1 500 metrov od stanice Studénka. Vtedy zahynulo až osem ľudí. A priamo na prejazde zahynul 3. augusta 1990 vodič cestného valca. Počas stavebných úprav s ním vošiel na trať, kde doňho narazil rýchlik smerujúci z Ostravy do Prahy. Vodič valca zhorel v kabíne.
Takto tragicky sa teda zapísal 22. júl v minulosti. Život ide ďalej. Pribudli ďalšie tragédie, i vraždy v mene Alaha, proti ktorým je ťažká obrana. Treba veriť, že zajtrajšia sobota sa nezapíše do histórie ďalším nešťastím. A z tých, ktoré som spomenul, by sme sa mali poučiť a hľadať riešenia, ako im zabrániť.
Celá debata | RSS tejto debaty