agenturatortura

V piatok 6. júna navštívila Zvolenský okres veľvyslankyňa Kubánskej republiky na Slovensku Loipa Sánchezová Lorenzová. „Snažím sa navštíviť všetky slovenské mestá a regióny,“ povedala na besede so študentmi zvolenskej Technickej akadémie. „Je to súčasť mojej práce a osobne mám veľký záujem spoznať krajinu a ľudí.“

Kubánska veľvyslankyňa Loipa Sánchezová Lorenzová v sprievode riaditeľa zvolenskej Technickej akadémie Jána Marka

Na besede so stredoškolákmi

Technická akadémia bola prvou zastávkou kubánskej veľvyslankyne na tomto výjazde. Po krátkom prijatí u riaditeľa školy Jána Marka v asi hodinovej diskusii dala zvolenským stredoškolákom základné informácie o ostrove, ktorý je síce pre nás geograficky vzdialený, ale vzhľadom na bohaté vzťahy v nedávnej minulosti, aj – ako podčiarkla vo svojom príhovore – korektným vzťahom v súčasnosti, je to pre nás krajina celkom blízka.

Hoci na Kubu každý rok zavíta okolo 5 000 slovenských turistov, ktorí majú možnosť na vlastné oči vidieť, ako sa na tomto karibskom ostrove žije, v myslení mnohých – a najmä mladých ľudí – je zakorenená predstava, že Kuba je akýmsi „skanzenom socializmu“. „Áno, na Kube máme socializmus,“ povedala Sánchezová Lorenzová, „ale ten náš nemá nič spoločného s takým, aký ste poznali u vás. My sme s tým naším veľmi  spokojní. Informácií o Kube je však málo a obyčajne nie sú pozitívne,“ dodala s tým, že aj veľké, renomované tlačové agentúry si osvojili tento negativistický pohľad na Kubu.

Predovšetkým na ekonomiku Kuby má negatívny vplyv viac ako polstoročné americké embargo. Napriek tomu Kuba rozvíja obchodnú spoluprácu s takmer všetkými krajinami sveta, vrátane európskych, čo sa odráža aj na rozvoji cestovného ruchu. „Ročne do našej krajiny prídu asi tri milióny zahraničných turistov. Lákajú ich morské pláže, ale aj záujem spoznať život ľudí, kultúrne a prírodné pozoruhodnosti, kultúru. Existujú iba dve krajiny na svete, s ktorými Kuba nemá dobré vzťahy, a tými sú USA a Izrael.“

Na Slovensko išla rada

Loipa Sánchezová Lorenzová je skúsenou diplomatkou, ktorá po šesťročnom štúdiu medzinárodných vzťahov nastúpila pred 25 rokmi na Ministerstvo zahraničných vecí Kubánskej republiky. Pôsobila v mnohých krajinách. Slovensko, kam prišla na veľvyslanecký post pred viac ako dvoma rokmi, si osobne nevybrala. „Diplomati idú tam, kam ich pošlú,“ povedala, „ale keď si ma minister zavolal a povedal mi, že pôjdem na Slovensko, potešila som sa, lebo už ako dieťa som sa mala možnosť spoznať s Čechoslovákmi, ktorí pôsobili na Kube. Navyše mnohí moji rovesníci študovali na československých vysokých školách, napríklad na dopravnej v Žiline alebo na veterinárnej v Košiciach.“

Loipa Sánchezová Lorenzová bude na Slovensku pravdepodobne ešte štyri roky. Naša krajina jej prirástla k srdcu. A nielen jej, ale aj jej manželovi a malému Alexovi, ktorý sa v slovenskej škôlke naučil krásnu slovenčinu. Mohli sme sa o tom presvedčiť na vlastné uši, keďže obaja sprevádzali kubánsku diplomatku na jej návšteve Zvolenského okresu.

Tancom proti stresu

Beseda so zvolenskými študentmi nebola dlhá, neubrala sa politickým smerom, ako sa to neraz stáva, ale stala sa odľahčenejšou, ľudskejšou. „Máte krásnu krajinu, máte veľa dobrých vecí,“ povedala Sánchezová Lorenzová. „a napriek tomu neraz nie ste spokojní. Prečo?“ opýtala sa na margo tých Slovákov, ktorí si nevážia svoju vlasť, ale pozerajú sa za jej hranice, napríklad do Rakúska alebo Švajčiarska, a svojim susedom ticho alebo i nahlas závidia. „Viac by ste sa mali zaujímať o dejiny svojej vlasti,“ pripomenula mladým, „len tak z vás môžu vyrásť ľudia s vlasteneckým cítením. Určite nie je ani u vás všetko podľa vašich predstáv, ale v takejto situácii by som vám rada povedala vetu nášho veľkého vlastenca Josého Martího, ktorý povedal, že kubánske víno je síce kyslé, ale je naše.“

Kubánci sú temperamentnejším národom, ako je slovenský. „My myslíme a žijeme v tanci,“ povedala kubánska veľvyslankyňa. „Sama, keď som sa pripravovala na skúšky, som si doma zatancovala. To náramne odbúrava stres. Skúste to.“ V tejto súvislosti spomenula perličku z čias, keď kubánske ženy a dievčatá pracovali v jednej fabrike v Ružomberku. „Hovorilo sa o nich, že chodia do roboty opité! Časom však vyšla najavo pravda. Ony vôbec neboli pod vplyvom alkoholu, ale aj v robote, pri strojoch, si spievali a chodili tanečným krokom!“

Babinčania ukázali, že Slováci sú národ pohostinný

Druhou zastávkou kubánskej veľvyslankyne Loipy Sánchezovej Lorenzovej bola dedina na samom juhu Zvolenského okresu Babiná. Pri stretnutí so starostkou Janou Gregušovou, poslancami obecného zastupiteľstva, i ďalšími občanmi, vyjadrila svoj obdiv k takýmto malým slovenským dedinám, ktoré majú svojskú atmosféru a hneď po príchode, keď ju pred vchodom do obecného úradu vítali krojované dievčatá domácim chlebom a soľou a miestni chlapi rezkými pesničkami, si všimla, že v dedine, ktorá má niečo vyše 500 obyvateľov, vládne dobrá komunikácia medzi vedením obce a ďalšími občanmi.

 Babinčania privítali kubánsku veľvyslankyňu chlebom a soľou

Ani v Babinej nechýbala beseda. Tematika bola rôznorodá. Vari najviac zarezonovalo porovnanie slovenského a kubánskeho systému školstva. Starostka obce za pomoci ochotných občanov previedla návštevu, aká do tejto dediny nezavíta často, od horného konca po dolný. Za lahodných tónov organu si prehliadli evanjelický i rímsko-katolícky kostol, navštívili staré gazdovské domy, v ktorých sídlia miestni lesníci a poľovníci, pričom ani na ich dvoroch nechýbalo tradičné dedinské pohostenie, muzika a spev, dobrá nálada. O tom, že pani Sánchezová Lorenzová má k dedinskému životu blízko, svedčí fakt, že sa zaujímala nielen o život vo sviatočne vyzametaných izbách, ale nazrela aj do maštale či humna.

Babiná sa môže pochváliť novodobou raritou – slnečnými hodinami, ktoré sú umiestnené na podstavci v parku uprostred dediny. Obďaleč je najstarší zachovaný babinský dom, ktorý podľa vročenia na hrade postavili v roku 1820. Pred desiatimi rokmi, pri oslavách 750. výročia prvej písomnej zmienky v listine, ktorou Belo IV. udelil mestské privilégiá nielen Dobrej Nive, ale i Babinej, tento starý gazdovský dom obec odkúpila, zrenovovala a umiestnila v ňom množstvo exponátov, ktoré približujú život v dedine v minulosti. Tu sa slova ujala Anna Jasenská, ktorá podrobne vysvetlila, ako naši starí a prastarí rodičia spracovávali ľan a vyrábali plátno. Pri rozkúrenej peci čakali na hostí celé bochníky čerstvého babinského chleba, ktorý – veru – chutí úplne inak, ako ten náš „obchodnoreťazcový“, má chuť domova, spomienok na mladé letá, spomienok na život našich predkov, ktorý bol určite ťažší, ako je ten náš dnešný, a vari preto si všetky svoje produkty dokázali ľudia viac vážiť, i dali si viac záležať na ich výrobe.

Starostka Babinej Jana Gregušová na stretnutí s Loipou Sánchezovou Lorenzovou

Babinčania ukázali svoju pohostinnosť. Nechýbal však ani prípitok kubánskym rumom.

Anna Jasenská ukázala, ako sa kedysi spracúval ľan a tkalo plátno

Na jeseň sa stretnú znova

Kubánska veľvyslankyňa nenavštívila Babinú náhodou. Zvolenský klub Spoločnosti priateľov Kuby na Slovensku, na ktorého pozvanie prišla Loipa Sánchezová Lorenzová v piatok do Zvolena, totiž prišiel s nápadom uskutočniť práve v Babinej, v tamojšom Ľudovom dome, spoločné slovensko-kubánske kultúrno-spoločenské podujatie. Ak sa všetko podarí podľa predstáv, stane sa skutočnosťou v posledný septembrový víkend.

Po návrate do Zvolena bol poslednou zastávkou kubánskej veľvyslankyne hotel Akademik, kde sa stretla s členkami Zvolenského klubu žien a so zástupcami občianskeho združenia Podpoľanie a SZPB. Podľa slov Ľubomíra Rejka, ktorý si vzal na starosť celú organizáciu, splnila táto návšteva svoj cieľ a účel a vyjadril presvedčenie, že nebola poslednou. Či to bude až v septembri alebo už v niektorý letný deň, uvidíme. V každom prípade slová Sánchezovej Lorenzovej, v ktorých vyjadrovala obdiv k navštívenému regiónu a jeho pohostinnému ľudu, naznačujú, že si počas tých pár príjemných hodín vytvorila k nemu úprimný priateľský vzťah. A tak je tomu vždy, keď nehľadáme to, čo nás rozdeľuje, ale hľadáme a nachádzame to, čo nás spája.