Tretí zo „storočných“

10. marca 2014, agenturatortura, Nezaradené

Tohto roku som priniesol informácie o dvoch osobnostiach, ktoré sa významne zapísali do histórie mesta, v ktorom žijem, teda Zvolena, resp. zvolenského regiónu.

 

Po botanikovi európskeho významu Jánovi Futákovi, rodákovi z Turovej (13. januára 1914, o ňom blog http://agenturatortura.blog.pravda.sk/2014/01/13/botanik-docent-jan-futak-a-jeho-srdcovka-knazi-stol/), to bol pedagóg, dlhoročný dirigent Robotníckeho speváckeho zboru vo Zvolene a ochranca prírody Ján Halaj, rodák zo Zolnej (21. januára 1914, o ňom blog http://agenturatortura.blog.pravda.sk/2014/01/21/spomienka-na-jana-halaja-dlhorocneho-dirigenta-robotnickeho-spevackeho-zboru/). Teraz prichádza na rad tretí z trojlístka „storočných“ – historik a archeológ Gejza Balaša, ktorý sa narodil práve pred 100 rokmi, 10. marca 1914, v dedine Devičany na južnom úpätí Štiavnických vrchov.

 

Po učiteľovaní vo Vrútkach a Podbrezovej prišiel do Zvolena, kde sa okrem pedagogickej práci venoval aj historickému a archeologickému bádaniu. Po externom štúdiu dejepisu a zemepisu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave sa stal prednostom Oblastnej pobočky Poľnohospodárskeho archívu v Radvani pri Banskej Bystrici, odkiaľ viedla jeho profesijná púť do Krajského (dnes Stredoslovenského) múzea v Banskej Bystrici na miesto kustóda pre archeológiu a staršiu históriu. Napokon, v rokoch 1962 – 76 bol odborným pracovníkom Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici. Zomrel pred 20 rokmi, 20. februára 1994, v Bratislave.

 

Vo Zvolene nadviazal Gejza Balaša na snahy svojich predchodcov – zanietených vlastivedných pracovníkov – o zriadenie múzea. Toto dlhoročné úsilie sa stalo skutočnosťou v neľahkých vojnových rokoch 19. augusta 1942. Správcom múzea sa stala práve Gejza Balaša, ktorý zhromaždil, zapísal a usporiadal vlastné zbierkové materiály i príspevky ďalších miestnych etnografov, archeológov a historikov, ako boli Samuel Figusch, Gustáv Lehotský a ďalší, a pripravil prvú expozíciu pri príležitosti 700. výročia obnovenia mestských privilégií Zvolena. Zvolenská verejnosť tak mohla prvýkrát na vlastné oči vidieť a spoznať mnohé vzácne artefakty 23. apríla 1944 v budove dnešnej vinárne U Alexa, ktorú dal k dispozícii vtedajší majiteľ Elemír Finka.

 

Gejza Balaša prešiel všetky vtedy známe archeologické lokality na území Zvolena. Jeho najväčšia príležitosť odhaliť dávnu minulosť osídlenia mesta prišla v 50. rokoch počas výstavby nového sídliska na tzv. Balkáne. Vtedy stavbári natrafili na lužické popolnicové pohrebisko, na ktorom Balaša odkryl a zdokumentoval 145 žiarových hrobov. Balašovou zásluhou sa zachovala aj časť bronzového pokladu – depotu, ktorý odkryli pri kopaní vojenských zákopov počas SNP na Pustom hrade.

 

Neskôr najmä ako kustód Krajského múzea a pracovník štátnej pamiatkovej starostlivosti viedol archeologický výskum asi na troch desiatkach miest na juhu stredného Slovenska, čo zachytil vo viac ako stovke odborných článkov i vo viacerých publikáciách (Praveké osídlenie stredného Slovenska, Zvolen v období lužickej kultúry, Krupina vo svetle minulosti, Praveké osídlenie Gemera).

 

Nuž, neviem, čo má viac urobiť občan pre mesto, aby jeho pamiatka zostala zachovaná. Možno ľahnúť si pod prechádzajúci tank, ako nám pripomína ošumelá tabuľa priamo na Nám. SNP tragickú udalosť z augusta 1968. Uvedomujem si, že aj to stojí za pripomienku, ale Gejzovi Balašovi sa zatiaľ nedostalo tej cti, aby dnešní Zvolenčania a návštevníci mesta dostali aspoň formou skromnej tabuľky informáciu, že tu tento muž žil a že naozaj pre toto mesto aj niečo pozoruhodné urobil, vo Zvolene nenájdeme po ňom pomenovanú ani ulicu. (Zoznam ulíc vo Zvolene http://zvolen.virtualne.sk/info-mapa/ulice.html

 

Takže aj preto tento môj ďalší možno príliš regionálny blog. A skúšam aj niečo navyše. Viem, nepatrí sa chváliť sám seba, ale fakt je, že konám na vlastnú päsť, keďže „nie sú peniaze“. So spomienkou na Jána Halaja sme sa prešli v prvú marcovú sobotu jarnou prírodou medzi jeho rodiskom Zolnou a Sliačom (informácie napr. v blogu http://agenturatortura.blog.pravda.sk/2014/03/04/lesmi-miestami-dzunglou-i-lukami-preoranymi-diviacimi-rypakmi/), život a dielo Jána Futáka som navrhol pripomenúť turistickou vychádzkou po atraktívnej trase Budča – Čertova skala – Tŕnie – Turovský vodopád – Turová, a to uskutočníme – po konzultácii so starostkou obce Turová Janou Jarotovou – v čase osláv prvej písomnej zmienky o obci. Ak sa nestane nič nepredvídané, primerane si uctíme aj pamiatku Gejzu Balašu, a to Archeologickou prechádzkou po meste Zvolen, ktorú za spolupráce zvolenskej pobočky Archeologického ústavu SAV vo Zvolene uskutočníme v niektorý z jesenných víkendov.