Založ si blog

Botanik docent Ján Futák a jeho srdcovka – Kňaží stôl

Pred 100 rokmi sa narodil v Turovej neďaleko Zvolena jeden z najvýznamnejších slovenských botanikov Ján Futák.

 

Rodným dňom Jána Futáka je 13. január 1914. Dnes je teda tomu práve sto rokov, čo uzrel svetlo tohto sveta. Zdá sa mi to dostatočný dôvod na to, aby som ho aspoň v krátkosti pripomenul verejnosti. A aby som trošku ulahodil aj tým, ktorí by sa radi vybrali po jeho stopách, stručne pripomeniem aj niektoré lokality, na ktoré sústredil svoj botanický výskum.

 

Futák

 

Botanik, docent Ján Futák na archívnej snímke Miroslava Manicu

 

Osobne som nemal to šťastie sa s ním stretnúť. V mojej knižnici je však niekoľko dielov jedného z jeho najvýznamnejších diel Flóra Slovenska, ktorá vyšla pod jeho odborným a redakčným vedením.

 

Za štúdiom teológie a prírodných vied do Štrasburgu

 

V roku 2000, pri príležitosti 20. výročia jeho úmrtia, som pripravil jeho obsiahlejší životopis v regionálnych novinách, a to za pomoci dobrého turistického priateľa Juraja Kamiača z Turovej, ktorý – ako sa ukázalo – patrí do Futákovho príbuzenstva. V mojej dnešnej spomienke si dovolím citovať spomienky Miroslava Manicu, dnes už tiež dôchodcu, ktorý ako botanik s Jánom Futákom spolupracoval a s ktorým sme pred rokmi, ešte v rámci Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK) prešli niektoré slovenské pohoria, pričom som sa mohol vďaka nemu a ďalším skúseným prírodovedcom aj ja – laik – dozvedieť mnohé tajomstvá našej prírody.

 

Dedinka Turová, rodisko Jána Futáka, sa nachádza asi 7 km od Zvolena v úzkom údolí Kremnických vrchov. Gymnaziálne štúdiá absolvoval vo Zvolene a Banskej Bystrici a po nich odišiel do Štrasburgu, kde študoval na Teologickej i Prírodovedeckej fakulte Štátnej univerzity, a kde získal Diplôme d´Etudes des Sciences Naturelles. V roku 1937 ho vysvätili za rímsko-katolíckeho kňaza. Po krátkom kaplánčení v Krupine odišiel opäť do Francúzska, kde bol duchovným správcom tamojších slovenských vysťahovalcov. V roku 1940 sa vrátil na Slovensko a v roku 1942 získal na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity titul doktora prírodných vied – RNDr.

 

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

 

Na oživenie jedna spomienka na Štrasburg. Tamojšia univerzita odchovala v medzivojnovom období viac slovenských študentov. Medzi nimi bol aj botanik Ján Futák. Nie je vylúčené, že práve v romantickej štvrti Petit France, z ktorej je naša snímka, hľadal tiché miesto na štúdium či relax.

 

V roku 1947 sa habilitoval na docenta v odbore systematickej botaniky a geobotaniky prácou Xerotermná vegetácia skupiny Kňažieho stola. Tento unikátny kút prírody na juhu Strážovských vrchov je nerozlučne spätý s menom Jána Futáka. Nielenže podrobne preskúmal a vyhodnotil jeho floristické bohatstvo, ale vynaložil všetko svoje úsilie na to, aby sa toto územie dostalo pod zákonnú ochranu. Nie náhodou práve tam nájdeme Futákovu pamätnú tabuľu.

 

Malý výlet na Kňaží stôl – Futákovu srdcovku

 

Národnú prírodnú rezerváciu (NPR) Kňaží stôl (nemýliť si s NPR Kňaží vrch v Považskom Inovci) vyhlásili v roku 1988 na ploche 88,3 ha. Rozprestiera sa okolo rovnomenného vrchu (637,2 m n. m.) a chránia sa v nej xerotermné dúbravy, stepné i lesostepné spoločenstvá na južných svahoch a čiastočne aj kvetnaté bučiny na svahoch severných. Význam podčiarkuje najmä výskyt viacerých kriticky ohrozených druhov vstavačovitých, orchideovitých rastlín (Orchidaceae) a vzácnych druhov živočíchov, najmä hmyzu. Podobný charakter má aj blízka NPR Bradlo, ktorú vyhlásili takisto v roku 1988 na výmere 97,7 ha. Zaberá okolie rovnomenného kopca (561,2 m n. m.). Mnohé vzácne druhy vstavačov môžeme obdivovať aj v NPR Ľutovský Drieňovec, ktorá sa rozprestiera západnejšie od predošlých na výmere 260 ha a pod zákonnú ochranu sa dostala v roku 1993.

 

V prípade, že by ste po prečítaní tohto blogu dostali chuť navštíviť tento kút okresu Bánovce nad Bebravou, najbližším východiskom je dedinka Trebichava, ktorá sa ukrýva v horách severne od Kňažieho stola. Na výstup do Trebichavského sedla asi pol kilometra západne od vrcholu budete potrebovať ¾ h. Povedú vás zelené turistické značky, ktoré pokračujú juhozápadným smerom cez NPR Ľutovský Drieňovec do Podlužian (asi 1 ½ h). Sedlom prechádza aj modro značený turistický chodník z dediny Krásna Ves, ktorý vedie popod vrch Udrina (652,4 m n. m.) okrajom rovnomennej NPR. Vyhlásili ju v roku 1993 na ochranu lesných, stepných i skalných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev na dolomitovom a vápencovom podklade. Dominujú bučiny a teplomilné dubiny s dubom cerovým. Modré značky schádzajú zo sedla okrajom rezervácie Bradlo do dediny Dubnička (1 ¼ h), odkiaľ nie je ďaleko do Uhrovca (cez hrebeň Štepnice po modrej značke niečo vyše hodiny).

 

A keď som sa už dal do vymenúvania prírodných rezervácií v okolí Kňažieho stola, nemôžem vynechať ešte jednu. Nachádza sa východne od dediny Krásna Ves, má síce nevábivé pomenovanie Smradľavý vrch, no jej unikátnosť spočíva najmä vo výskyte vzácneho kríčka škumpy vlasatej (Cotinus coggygria), ktorý sa u nás zachoval len na niekoľkých prirodzených lokalitách (okrem Smradľavého vrchu v rezervácii Bokšov pri Veľkej Lodine na strednom Pohornádí a v Slovenskom krase) ako relikt interglaciálnej kveteny. Areál jej rozšírenia je predovšetkým v južnejších, teplejších regiónoch od západného Stredomoria až do Číny. Škumpu zvyknú pestovať aj ako ozdobný krík v parkoch a v minulosti ju vysádzali aj ako zdroj trieslovín a farbív. Jej kvety sú síce nenápadné, no na jeseň vzbudí pozornosť do červena vyfarbenými vajcovitými listami. Pekný, vzácny, ale – pozor – i jedovatý druh. Predovšetkým kvôli škumpe zriadili rezerváciu Smradľavý vrch už v roku 1955 a jej výmera je 30,8 ha.

 

Profesijná botanická cesta Jána Futáka

 

Vráťme sa teraz z krásnej prírody späť k spomienke na Jána Futáka, ktorý v nej prežil podstatnú časť života. V rokoch 1949 – 53 pracoval na Povereníctve zdravotníctva a na Povereníctve stavebníctva, kde viedol vegetačné mapovanie pri tvorbe Štátneho vodohospodárskeho plánu. V rokoch 1953 – 55 bol prednostom oddelenia ochrany prírody v Slovenskom pamiatkovom ústave, ďalšie jeho roky sú spojené s Botanickým ústavom SAV v Bratislave, kde viedol oddelenie systematiky rastlín a bol zástupcom externého riaditeľa. V roku 1961 získal vedeckú hodnosť CSc., pričom jeho kandidátska práca sa opäť týkala teplomilných rastlinných spoločenstiev na juhu Strážovských vrchov. Od roku 1965 sa okrem výskumnej práce venoval aj prednáškam na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, v roku 1967 prijal pozvanie ako hosťujúci profesor na univerzitu do Štrasburgu, teda tej inštitúcie, ktorá mu dala výborný životný fundament. Od roku 1975 pôsobil v Ústave experimentálnej biológie a ekológie SAV.

 

Ján Futák, vyrastajúci v krásnom krajinnom prostredí juhovýchodného kúta Kremnických vrchov, mal k prírode blízko už od útleho detstva. Záujem o botaniku v ňom prehĺbil profesor na banskobystrickom gymnáziu Ján Roubal, pre ktorého bolo spoznávanie rastlinného sveta našich hôr prvoradým koníčkom a ktorý takisto výrazne prispel k poznaniu slovenskej flóry.

 

Spomenul som Flóru Slovenska, ktorú mám doma a do ktorej občas nahliadnem, keď ma niečo zaujme pri pozorovaní prírody v okolí či na turistických potulkách. Je to síce dielo na vysokej odbornej úrovni, ale napísané takým štýlom, že dokáže veľa povedať aj takému, kto má v botanike len skromnejší prehľad. Z ďalších jeho prác odborníci vysoko vyzdvihujú najmä Bibliografiu k flóre ČSR, ktorá sa stala vzorom pre podobné diela v iných krajinách. Ján Futák bol totiž botanik uznávaný nielen doma, ale aj v zahraničí. Bol aktívnym členom výboru pre mapovanie flóry Európy, stal sa hlavným koordinátorom medzinárodnej výskumnej úlohy Fytogeografické pomery Karpát, pod záštitou organizácie UNESCO počas svojho štrasburského pobytu v roku 1967 spolupracoval na tvorbe Atlasu ohrozených endemických rastlín. Výpočet rôznych odborných rád a komisií, v ktorých bol činný Ján Futák, by bol pochopiteľne veľmi dlhý. Chcel by som však podčiarknuť už raz spomenutý fakt, že jeho systematický geobotanický výskum niektorých lokalít (okrem spomínaného Kňažieho stola je to napríklad Hrušovská lesostep, Devínska Kobyla, Dreveník, Bokšov…) viedol k ich začleneniu do siete chránených území. Podieľal sa aj na výskume Vysokých Tatier, čím prispel k ich vyhláseniu za národný park pred 65 rokmi.

 

Hoci sa Ján Futák venoval celej rozsiahlej ríši rastlín, čo ho predurčilo aj k vedeniu pracovnej skupiny pri zostavovaní a opise hesiel z oblasti botaniky v šesťdielnej Encyklopédii Slovenska, ktorá vyšla koncom 70. a začiatkom 80. rokov, predsa mal aj svoje obľúbené skupiny, ktorým venoval zvýšenú pozornosť. Ide najmä o jeden z najväčších klenotov slovenskej kveteny – poniklece (Pulsatilla), ďalej o drobné plavúniky (Diphasium) a čeľaď lomikameňovitých rastlín (Saxifragaceae). V rode poniklecov rozlíšil nový druh poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica). Od svojho najbližšieho príbuzného ponikleca slovenského (Pulsatilla slavica), ktorý objavil pre vedu už v roku 1853 revúcky lekár, botanik a historik Gustáv Reuss, sa odlišuje najmä užšími listovými úkrojkami. Oba druhy sú západokarpatskými endemitmi.

 

Pulsatilla

 

Zvýšenú pozornosť venoval docent Ján Futák poniklecom, ktoré patria medzi najozdobnejšie, ale aj najvzácnejšie byliny našej prírody

 

V roku 1969 prezident Československej socialistickej republiky Ludvík Svoboda udelil Jánovi Futákovi štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu.

 

Na Boky to nemal ďaleko

 

Významný slovenský botanik, docent Ján Futák, zomrel v Bratislave 7. júla 1980. Pochovali ho na cintoríne v rodnej Turovej. „Na jeho pamiatku som navrhol nazvať náučný chodník po xerotermných lokalitách v  NPR Boky pri Budči jeho menom a na brale v priestore známeho skalného hríba Čertova skala osadiť pamätnú tabuľu,“ napísal Miroslav Manica v závere spomienky na svojho kolegu a učiteľa. „Náučný chodník od roku 1995 nesie jeho meno, avšak pamätná tabuľa bola osadená inde, a to na skale v NPR Kňaží stôl, teda v lokalite, ktorá bola srdcovou záležitosťou docenta Futáka.“

 

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

 

Futák hrob

 

Turová, rodná dedina botanika Jána Futáka, a jeho hrob na tamojšom cintoríne

 

Z Turovej to Ján Futák nemal na Boky ďaleko: cez dva kopce a dve dolinky, tá druhá s pekelným pomenovaním Sietno. Bezpochyby sem viedli aj jeho botanické kroky, veď ide tiež o lokalitu so xerotermnou, teplo- a suchomilnou vegetáciou, na ktorú sa Ján Futák zameriaval. Ak sa rozhodnete pre návštevu tohto unikátneho kúta prírody na strednom Hrone, sami sa najmä vo vegetačnom období od skorej jari až do jesene môžete presvedčiť o rastlinnom bohatstve výslnných strání. V každom ročnom období však turista, ktorý zavíta na Boky, môže obdivovať nevšednú Čertovu skalu a špekulovať nad tým, ako sa tento pôvodom sopečný balvan dokáže udržať na strmom svahu, o ktorý je prirastený len útlou nohou. K nemu si vás dovolím zaviesť v niektorom z ďalších blogov, najlepšie v čase, keď sa tamojšia príroda prebudí k novému životu.

 

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Čertova skala v Národnej prírodnej rezervácii Boky je obľúbeným cieľom turistickej vychádzky

 

Ak Vás môj blog zaujal, môžem Vám odporučiť aj moje osobné materiály, ktoré z nedostatku inej možnosti zatiaľ ponúkam na kamarátovej webovej stránke pod pseudonymom Jožo Baška:

http://www.stenllyremeselnik.sk/clanky/slovensky-direkt–cesty-za-krasou-a-poznanim—ozveny-z-ciest—internetove-noviny-a-magaziny.html

Snažil som sa „vygooglovať“, či sa niečo udialo, alebo udeje pri príležitosti tohto významného jubilea. Podľa mojich zistení si Jána Futáka a jeho dielo pripomenuli členovia Slovenskej botanickej spoločnosti pri SAV už vlani v máji, aspoň podľa plánu akcií zverejneného na  http://sbs.sav.sk/seminars.html. Žiaľ, viac nič. Pravda, google tiež nie je všemocný a vševedúci, takže nevylučujem, že sa nejaká spomienka udiala, alebo udeje. Ak bude môj blog k tomu impulzom, rád sa dám pozvať.

22. júl vlani, predvlani a pred šiestimi rokmi

21.07.2017

V posledných rokoch sa 22. júl zapísal do histórie tragédiami, ktoré otriasli verejnosťou nielen v krajinách, v ktorých sa udiali, teda v Nórsku, Čechách a Nemecku. 32-ročný Nór Anders Behring viac »

Deklarácia z Korfu – prvý krok k vzniku Juhoslávie

21.07.2017

Pred 100 rokmi, 20. júla 1917, podpísali na gréckom ostrove Korfu deklaráciu, ktorá viedla k vzniku Juhoslávie. Napriek tomu, že neprežila storočie, zohrala významnú úlohu nielen v balkánskom viac »

Tri plus jedna pesnička na víkend

14.07.2017

júl nájdeme v rodnom liste dvoch speváčok a dvoch spevákov, ktorých pesničky sa stali skutočnými hitmi a predpokladám, že si ich radi vypočujú nielen pamätníci. Jana Petrů 14. júla viac »

Libra, Británia

Finančná situácia britského obyvateľstva sa rapídne zhoršuje

24.07.2017 18:00

Finančná situácia britských domácností sa v júli zhoršila najrýchlejším tempom za tri roky. Domácnosti si nemôžu dovoliť veľké nákupy.

vlajka, Londýn, Veľká Británia, Westminster

Britskí rodičia smrteľne chorého dieťaťa boj za liečbu vzdávajú

24.07.2017 17:06

Britskí rodičia nevyliečiteľne chorého 11-mesačného Charlieho Garda už netrvajú na experimentálnej liečbe a chcú sa s lekármi dohodnúť na tom, ako by ich synovi mohlo byť umožnené zomrieť.

farma, kravy, dojenie

Ľuďom viac zachutilo mlieko, farmy však zanikajú

24.07.2017 17:00

Slovákom v poslednom čase viac zachutilo mlieko, no paradoxne, situácia medzi farmármi nie je taká priaznivá.

HIV, AIDS, vírus

Dieťa nakazené vírusom HIV žije takmer celý život bez liekov aj aktívneho vírusu

24.07.2017 16:52

Deväťročné dieťa pri narodení infikované vírusom HIV prežilo takmer celý život bez liečby, informovali juhoafrickí lekári.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 99
Celková čítanosť: 218940x
Priemerná čítanosť článkov: 2212x

Autor blogu

Kategórie