Kandidátov na prezidenta na takú malú krajinku, akou je Slovensko, je neúmerne veľa, praktický úžitok v tom však nevidím. Ani pri tej veľkej ponuke si v skutočnosti nemám z čoho vybrať. Pre mňa je to „nákup v second-hande“.
V decembri som sa trošku podieľal na zbieraní podpisov a na propagácii kandidátky na prezidentku Ľubice Blaškovej. Zmienil som sa o tom v jednom zo svojich blogov: http://agenturatortura.blog.pravda.sk/2013/12/02/prezidentkou-stara-blaskova-preco-nie/
Bola náhoda, že som sa k tomu dostal a hoci som nemohol súhlasiť so všetkými názormi a ideami pani Blaškovej, snažil som sa pomôcť. Napokon mám živnosť na reklamno-propagačné aktivity, hoci v tomto prípade bol mojím honorárom len nejaký obed a pivo. Ale vnímal som to aj ako novú skúsenosť, ako príležitosť dozvedieť sa niečo viac, ako to vlastne v našej „vysokej politike“ chodí. Pani Blašková svoju kandidatúru stiahla. Nebudem teraz polemizovať o dôvodoch tohto kroku, ale myslím si, že to bolo rozumné rozhodnutie. V dnešnej situácii na Slovensku nemá so svojimi predstavami o fungovaní prezidenta žiadne šance. Podobne zareagoval aj pán Osuský a ja ako bežný občan gniavený každodenným bojom o prežitie vnímam tieto kroky pozitívne.
Škoda, že rovnako sebakritickí neboli a nie sú mnohí ďalší kandidáti. Naozaj nechápem, o čo im ide. Ich šanca na zvolenie nie je 0, ale 00. Chcú sa zviditeľniť? Ani u jedného z nich som nenašiel nič nového, progresívneho. Jednu skupinu spája vychvaľovanie vývoja po roku 1989 spôsobom bla-bla-bla, druhú naopak kritizovanie posledných rokov – podobné bla-bla-bla len v inej tónine – a tým hranie na city ekonomicky ťažko poškodenej väčšine obyvateľov Slovenska. Alebo – a to asi nebudem ďaleko od pravdy – sú aj za takýmto výsostne demokratickým aktom, akým by voľby prezidenta republiky mali byť, len obyčajné peniaze, obyčajný biznis.
Podľa informácie z môjho okolia v miestnych reklamných novinách bol inzerát, ktorý ponúkal 20 centov za každý získaný podpis na petičnom hárku nádejného prezidenta. Neviem, nevidel som to na vlastné oči, no nevylučujem, že tomu tak bolo a nezdá sa mi to fér. Nedá sa to vnímať ako „kupovanie hlasov“?
Pani Blaškovej – pokiaľ viem – sa takéto kupovanie hlasov netýka. Aj ja som ich zbieral dobrovoľne s vedomím, že každý má právo uchádzať sa o tento post. S vedomím, že je demokratické dať každému šancu, mi ľudia v mojom okolí pridali na petičný hárok svoj podpis, hoci o mnohých z nich viem, že preferujú iného kandidáta. Pravda, bola to pre mňa v podstate práca ako každá iná, stratil som tým čas, narobil som si hriech doma (lebo som sa niekoľko dní „flákal“), a u mnohých známych, ktorých som takto „otravoval“, to pre mňa určite nebolo žiadne plus. Chlap, ktorý to celé u nás organizoval, mi ponúkol ako kompenzáciu alebo honorár účasť v okrskovej komisii. Samozrejme, už nie za pani Blaškovú, ale za kandidátov Kisku a Behýla, ktorí nemajú na to dosť svojich ľudí. Tentoraz som si už aj ja všimol inzerát, ktorý ponúka možnosť privyrobiť si členstvom vo volebnej komisii.
Podľa zákona je členstvo v komisii honorované. Údajne ide o 33 € plus stravné. Nuž pri dnešnej biede aj to poteší. Nezdá sa mi to však „kóšer“.
Odmenou pre mňa má byť nielen moja osobná účasť v okrskovej komisii, ale aj účasť mojich priateľov a známych. Samozrejme, tých treba vybrať, lebo nemôžem riskovať, že tam pôjde niekto, kto síce má právo voliť a teda byť aj členom komisie, ale nevyniká zodpovednosťou. Na ich výber som mal extrémne málo času. Nakoniec som presvedčil asi 15 ľudí, väčšinou nezamestnaných, pričom nie som si istý, či slovo dodržia a do komisie naozaj pôjdu, a či mi dali vôbec seriózne kontakty na seba (napr. keď som zavolal na dve čísla, ktoré mi dali ako kontaktné, dostalo sa mi odpovede: „toto číslo neexistuje“!). V prvej chvíli, keď som im to navrhol, väčšinou (vari tak na 90 %) moju ponuku z rôznych dôvodov odmietli, až keď som im povedal, že je to platené, spozorneli a súhlasili. Od priateľa, ktorý mi tento „kšeft“ dohodil, som dostal aj ďalšiu radu, že sa to v praxi robí tak, že z tejto odmeny by som si mal nejaký „desiatok“ vypýtať (čo nikdy v žiadnom prípade neurobím), nuž a naznačil, že by sa patrilo dať niečo aj strane, ktorá toto „lukratívne miesto“ v komisii sprostredkovala (to mi už zdvihlo adrenalín v krvi). Vraj sa to bežne robí 50:50 a vďaka tomu aj také strany, ktoré v živote nemajú šancu dostať sa do NR SR a pre ktoré je víťazstvom, ak sa im ujde nejaké miesto v miestnej samospráve, získajú zo štátnej kasy finančné prostriedky na svoje živobytie. Je to zákonné? Možno áno. V každom prípade sa mi to javí prinajmenšom nemorálne. Samozrejme, môže sa stať aj to, že niektorí ľudia, ktorých som navrhol, nakoniec v komisii nebudú, budú iba náhradníci, teda nedostanú ani cent. A kto si to všetko od nich vyžerie? Nuž, samozrejme ja. O zmene priateľov na nepriateľov kvôli takejto „prkotine“ mám zrejme postarané. Už v tejto chvíli mám celé tieto aj budúce podobné „demokratické“ voľby absolútne na háku.
Sú to všetko vyhodené peniaze. V každej komisii by malo byť – podľa počtu kandidátov – 14 členov. To je len na odmene a stravnom viac ako 500 € na každý okrsok. Koľko je tých okrskov? Neviem. Ani radšej nechcem vedieť, lebo násobením by som sa dostal k cifre, pri ktorej sa mi nepretáčajú iba zreničky, ale celá hlava. Pritom by stačilo, aby komisie pracovali maximálne ako päťčlenné. Myslím si, že by ten očakávaný „nával“ voličov v pohode zvládli. Na voľby je údajne vyčlenených 10,78 milióna €. Slušná suma, za ktorú by sa dali urobiť dôležitejšie veci, ako hranie sa na „demokratické voľby“, ako vyberať si figúrku, ktorá – ako doterajšia prax ukázala – nie je pre Slovensko ani užitočná, ani reprezentačná.
+ + + ...
chcel som volit staru blazkovu - ako ...
Nuž, len tak na okraj. Kiska nemá ...
...veru, aj to ma trápi, aj to... ...
že Vás tak páni netrápi "dojenie"... ...
Celá debata | RSS tejto debaty