O smutnej babke, hladných psoch a trochu aj o slovenskej pohostinnosti

Mikuláš najprv obdarúval chudobné panny, potom sa zameral na malé deti a dnes si to namieril do psích útulkov. Nuž, začínal ako normálne orientovaný chlap…

 

Po tomto azda vtipnom úvode moje ďalšie rozprávanie už také veselé nebude. S Mikulášom ho spája len to, že príhody, ktoré ma zaujali, sa stali práve na Mikuláša v jednom zvolenskom mäsiarstve a deň po.

 

Kosti do polievočky…

 

Babka s paličkou. Určite cez sedemdesiat, možno aj cez osemdesiat. Bojazlivo či skôr ostýchavo si vypýtala od mäsiara kosti do polievky. Predavač hodil na váhu pár kúskov, povedal cenu, čosi nad jedno euro, babka chvíľu hľadala v starej ošúchanej peňaženke, v krehkých prstoch, z ktorých už dávno vyprchala energia i cit, zvierala medenáky, počítala, počítala a potom s ešte väčším ostychom a bojazlivosťou poprosila predavača, aby z tých kostí polovicu odobral. „To mi bude stačiť. Ja to chcem len do polievočky, aby bola aspoň cítiť mäsom,“ dôvodila so smútkom v hlase. Zaplatila, poďakovala, zaželala pekný deň a pomaly, opierajúc sa o paličku, odišla.

 

Ktovie, či tá babka niekedy v živote dostala nejaký darček? Hovorí je niečo Mikuláš, či dokonca svätý Mikuláš? Len môžem zopakovať slová z úvodu. Nevylučujem (poznám to z môjho okolia), že tá babka nazbierala posledné centíky, aby kúpila svojim vnúčencom niečo do „čižmičky alebo pod stromček“ a verí – neraz márne – že ich tým poteší. Dnes je taká doba, že si viac všímame smutných psíkov ako smutných ľudí, dnes je taká doba, v ktorej slová o troch grošoch neplatia. Z objektívnych, ale i subjektívnych dôvodov. Deťom sa neraz snažíme dať aj to povestné modré z neba, no tých, ktorí nám dali život a už nám „viac“ dať nemôžu, by sme najradšej odložili kamsi do úschovne, neraz priam do „záložne“. Všetka česť tým, ktorých sa toto moje konštatovanie netýka.

 

… a kosti pre psa

 

O chvíľu pred mäsiarstvom zastalo drahé nablýskané auto. Holohlavý chlapík rázne vkročil do predajne a bez pozdravu sa opýtal: „Mám tie kosti? Moje psy sú hladné!“ Predavač sa sklonil pod pult a vytiahol tašku plnú kostí. Takých istých, aké pred chvíľou predal babke. Povedal cenu, chlap mu hodil na pult desaťeurovku si slovami: „To je dobre! Len aby tým mojim pitbulom nebolo od nich zle, lebo potom im dám zožrať teba!“ vyriekol s vlastným výbuchom prihlúpleho smiechu a bez pozdravu odišiel.

 

Neuveriteľné? Možno. Pravdivé? Určite, hoci to vyzerá, ako keby som si pred písaním tohto príbehu prečítal Čenkovej deti.

 

Príklady, ktoré tiež tvoria obraz žalostný dnešného Slovenska.

 

Zabíjačka viac ako tajná

 

Prikladám ešte jeden, ktorý súvisí s bravčovinkou a ukazuje, ako sa zmenila slovenská povaha a pohostinnosť.

 

Ako som sa už v niektorom blogu zmienil, vyrastal som v horárni. Najbližší susedia boli írečití lazníci. Bývavalo tam veselo a hoci občas sa vyskytli aj prieky, prevažovala naozaj rýdza pohostinnosť. Susedia, tí najbližší, i tí z druhého konca, si dokázali pomôcť, aj sa zabaviť. Napríklad v čase zabíjačiek. Kto zabíjal prasiatko, patrilo sa pozvať rodinu, susedov, kamarátov, podeliť sa. Vôbec to nebola vyhodená investícia, lebo o týždeň – o dva bola zabíjačka v inom dvore, zábava i zabíjačkové dary sa opätovali. Nuž, stalo sa, že sa niekto cítil ukrivdený, že dostal o klobásku menej, ale tragédiu z toho nerobil.

 

V pomikulášsku sobotu som bol v Hriňovej a zastavil som sa u kamaráta, s ktorým sa poznám najmenej dvadsať rokov. Len tak, na skok, pozdraviť, prehodiť slovko – dve. „Muž je v robote,“ povedala mi jeho žena. Nevadí, zastavím sa uňho. „Dnes má voľno,“ povedal mi jeho kolega. Už-už som si začal namýšľať, že ten chlap sa na päťdesiatročné kolená zbláznil a našiel si nejakú mladšiu babu. Zavolal som mu. Povedal mi, že je u kmotra, ktorý tiež patrí do okruhu mojich kamarátov. Zašiel som za nimi a pristihol som ich v bohumilej robote – prasiatko už bolo rozporcované, črievka sa napĺňali klobásovým mäskom… Nuž, pozdravili sme sa, vypili po poháriku rožovky… Nezdržal som sa, lebo ma čakali povinnosti. Ale vŕta mi v hlave, prečo tá kamarátova žena robila s tou zabíjačkou také tajnosti…

„Žena za pultom“ by mala deväťdesiat

28.05.2018

Dnes niečo pre televíznych pamätníkov. Medzi najsledovanejšie seriály v 70. rokoch patrila „Žena za pultom“, v ktorej hrala hlavnú úlohu Jiřina Švorcová, ktorá sa narodila pred 90 rokmi, 25. mája 1928. Po absolvovaní pražskej DAMU sa na celé štyri desaťročia upísala Divadlu na Vinohradoch. Kritika najvyššie hodnotila jej postavy v hrách Pavla Kohouta Dobrá [...]

Osud ho zahnal až na „koniec sveta“

22.05.2018

„Osud si ma vybral, aby ma dobre popreháňal“, vyjadril sa Martin Kukučín s jeho príznačným humorom. Väčšinu života prežil v cudzine, no stal sa spisovateľom slovenským. Zomrel pred 90 rokmi, 21. mája 1928, v chorvátskom Pakraci. Oravská dedina Jasenová pod majestátnym Chočom sa môže pochváliť významnými rodákmi. V predošlom blogu som spomenul herca [...]

„Divný Janko“ 20. storočia

21.05.2018

„Borodáč nás učil po javisku chodiť, Jamnický tancovať,“ napísal vo svojich memoároch herec František Zvarík. Herec, režisér, scenárista a pedagóg Ján Jamnický sa narodil pred 110 rokmi, 20. mája 1908. Ján Jamnický pochádzal z rodiny evanjelického farára z oravskej dediny Jasenová, situovanej pod majestátnym Chočom. Nemohol si nevšímať malebnú prírodu [...]

Msta-S, ruská húfnica, kanón, streľba, bombardovanie, vojna na Ukrajine

Hrabko: Na dianí na Ukrajine sa nič nezmení, kým do toho nevstúpi Trump

23.11.2024 08:26

Pribúdajú politické signály, že by sa mohli začať rokovania o zastavení bojov na Ukrajine. Reálne to však bude až s Trumpom, povedal publicista.

Libanon, Bejrút

Izraelský úder otriasol Bejrútom, na mieste zničenej budovy sú mŕtvi a ranení

23.11.2024 08:05

Niekoľko mŕtvych a ranených si v sobotu skoro ráno vyžiadal izraelský vzdušný úder na obytný dom v centrálnej časti Bejrútu.

Roberta Metsolová

Šéfka europarlamentu Metsolová sa obáva nemeckých volieb, hovorí o populistoch: Koho zvolia sklamaní občania?

23.11.2024 07:50

Metsolová apelovala na proeurópske a proukrajinské strany v Nemecku, aby pred voľbami spojili svoje sily.

vojna na Ukrajine, Bachmut, Da Vinci, Dmytro Kocjubaljo

ONLINE: Rýchlo a zbesilo. Ruská raketa Orešnik doletela k Dnipru za 15 minút rýchlosťou 13-tisíc km/h

23.11.2024 07:15, aktualizované: 08:51

Nová ruská raketa, ktorú Rusko použilo pri útoku na Dnipro, mala šesť hlavíc, každá ešte šesť kusov submunície.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 114
Celková čítanosť: 512495x
Priemerná čítanosť článkov: 4496x

Autor blogu

Kategórie