Založ si blog

Faraday a jeho klietka

Aj tí z vás, ktorých podobne ako mňa nenadchla fyzika a chémia, poznajú pojem Faradayova klietka. Meno nesie po svojom objaviteľovi, anglickom fyzikovi a chemikovi Michaelovi Faradayovi, ktorý zomrel práve pred 150 rokmi, 25. augusta 1867.

 

M. Faraday, ktorý sa narodil v rodine dedinského kováča 22. septembra 1791, má toho na svojom vynálezcovskom konte podstatne viac. Zaoberal sa najmä elektromagnetizmom, objavil zákony elektrolýzy, elektromagnetickú indukciu, zostrojil prvý elektrický generátor a položil základy pre vývoj elektromotorov a dynám. Vraj bol vynikajúcim rečníkom, ktorý zaviedol v Anglicku tradíciu vianočných vedeckých prednášok, udržiavanú do dnešných čias.

 

Faradayova cesta na vedecké výslnie však nebola vôbec jednoduchá. Otec kvôli chorobe bol často bez práce a tak žili vo veľkej biede. Už ako 12-ročný musel pomáhať šesťčlennej rodine. Dostal sa do učenia ku knihárovi, kde sa vo chvíľach voľna začítal do kníh, ktoré prechádzali jeho rukami. Najviac ho nadchla chémia vďaka verejným prednáškam chemika Humphryho Davyho. Profesor si všimol nadaného chlapca a pozval ho do svojho laboratória. Napriek tomu, že mu chýbalo vzdelanie, Faraday takmer každý týždeň prekvapil novým experimentom či objavom nových zlúčenín a rýchlo si získal povesť zručného a vynaliezavého chemika. O svojich výskumoch dokázal zanietene a pútavo rozprávať, pričom poslucháčov nezaťažoval siahodlhými vzorcami a výpočtami. Mal 33 rokov, keď ho prijali za člena britskej Akadémie vied a o rok neskôr ho poverili vedením jej laboratórií.

 

V roku 1821 si začal viac všímať elektrinu a jej schopnosť vyvolať magnetickú silu. Vtedy si položil otázku, či neexistuje aj opačná možnosť, teda či pôsobenie magnetu nemôže vyvolať elektrický prúd. Po desiatich rokoch sa dopracoval k objavu elektromagnetizmu, ktorý predviedol v roku 1831 na schôdzi Kráľovskej londýnskej spoločnosti. Neskôr vytvoril teóriu elektromagnetických polí a siločiar, čo rozvil a matematicky spresnil jeho nasledovník James Maxwell.

 

V roku 1832 si Michael Faraday prevzal prestížnu Copleyho medailu. Ide o najvyššiu vedeckú cenu, ktorú udeľuje londýnska Kráľovská spoločnosť, a zároveň najstaršie ocenenie prvýkrát udelené už v roku 1731. Meno nesie po yorkshirskom statkárovi Godfreyovi Copleyim, ktorý sa stal členom spoločnosti v roku 1691 a v roku 1709 jej odkázal 100 libier.

 

Michael Faraday je za viacerými chemickými a fyzikálnymi objavmi. Tak napríklad pri experimentovaní v roku 1820 zistil, že stlačený amoniak v kvapalnom stave pri postupnom vypúšťaní dokáže odoberať teplo zo svojho okolia. Tento jav je základom klimatizácie a chladiacich zariadení. Názov farad (značka F) nesie jednotka elektrickej kapacity. Odborníci poznajú Faradayov paradox, Faradayovu konštantu a ďalšie prírodné javy, ktoré sa dostali na svetlo vedeckého poznania vďaka Michaelovi Faradayovi.

 

Laická verejnosť však najviac pozná Faradayovu klietku, efekt, ktorý vzniká v uzavretých priestoroch. V ideálnych podmienkach klietky nie je možný príjem elektromagnetických vĺn a neprenikne do nich napäťový výboj – napríklad blesk – ale sa rozloží po povrchu. Tento objav našiel široké praktické uplatnenie, napríklad pri ochrane skladov s výbušným alebo horľavým materiálom, elektrických a elektronických zariadení. Faradayovou klietkou je aj panelák, ktorého steny sú vystužené oceľovými armatúrami, aj lietadlo, ktoré však má smolu v tom, že nie je uzemnené a tak pred účinkami blesku, ktoré by mohli poškodiť elektronické prístroje, sa musí brániť špeciálnymi anténami na koncoch krídel. Neideálnou klietkou je aj auto, do ktorého kabíny blesk neprenikne a po povrchu karosérie sa dostane do zeme. Tento účinok však môžeme narušiť, ak sa auta dotýkame niečím vodivým, alebo sa rukou dotýkame kovovej časti auta.

Preslávilo ho kyvadlo

12.02.2018

Pred 150 rokmi, 11. februára 1868, zomrel francúzsky fyzik Jean Bernard Léon Foucault. Svojimi pokusmi prispel k rozvoju vedy. Jean Bernard Léon Foucault sa narodil v Paríži 18. septembra 1819. viac »

Súd rozhodol, roky bežia a nič sa nedeje

22.01.2018

Príbeh, ktorý v krátkosti opíšem, nie je - žiaľ - na Slovensku vôbec unikátny. Je to príklad, ako to v tej našej milej krajinke medzi Tatrami a Dunajom (ne)funguje v oblasti polície a súdnictva. viac »

Najznámejšia obeť paparazzov

31.08.2017

Pred 20 rokmi, v posledný augustový deň roku 1997, sa z Paríža do celého sveta rozniesla správa o tragickom skone princeznej Diany. Veľa očí sa zarosilo slzami a jednoznačne možno povedať, viac »

Afrín Sýria Kurdi Turecko

Sýrske provládne sily sa krátko po vstupe do Afrínu museli stiahnuť, tvrdia Turci

20.02.2018 20:08

Hovorca Núrí Mahmúd tiež povedal, že provládne sily prichádzajú na pozvanie YPG, aby sa zapojili do obrany Afrínu a priľahlej štátnej hranice pred "nespravodlivou inváziou" z Turecka.

porošenko

Porošenko podpísal zákon o oblastiach podporovaných Ruskom

20.02.2018 20:04

Konflikt na východe Ukrajiny vypukol po tom, čo Rusko anektovalo ukrajinský Krymský polostrov, a od apríla 2014 si už vyžiadal vyše 10 000 ľudských životov.

Anton Hrnko

Hrnko a Blanár kritizujú dvojjazyčné tabule a značky, Hrnko aj samotný Most-Híd

20.02.2018 20:00

Dvojjazyčné tabule a dopravné značky, s ktorými prichádza minister dopravy Árpád Érsek z Mosta-Híd, sú zbytočné.

Bratislava Parlament Schôdza andrej danko

Národniari nechcú Žitňanskej uhnúť

20.02.2018 20:00

Koaliční partneri SNS a Most-Híd si v posledných dňoch nevedia prísť na meno. Spory majú hneď dva. Jeden sa týka dopravných značiek v maďarčine a druhým sú menej prísne tresty pre občasných užívateľov drog.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 103
Celková čítanosť: 241706x
Priemerná čítanosť článkov: 2347x

Autor blogu

Kategórie