Založ si blog

Deklarácia z Korfu – prvý krok k vzniku Juhoslávie

Pred 100 rokmi, 20. júla 1917, podpísali na gréckom ostrove Korfu deklaráciu, ktorá viedla k vzniku Juhoslávie. Napriek tomu, že neprežila storočie, zohrala významnú úlohu nielen v balkánskom regióne, ale aj v celosvetovom meradle. Svojej storočnice sa však Juhoslávia nedožila.

 

Prvú svetovú vojnu odštartovali výstrely v Sarajeve a Balkánom pretieklo v tomto prvom veľkom vojnovom besnení 20. storočia veľa krvi. V priebehu vojny sa vynárali kontúry nového štátoprávneho usporiadania Európy.

 

Začiatok Juhoslávie sa spája s 20. júlom 1917. Práve pred 100 rokmi na ostrove Korfu Nikola Pašić, predseda vlády Srbského kráľovstva, a Ante Trumbić, zástupca tzv. juhoslovanského výboru, podpísali deklaráciu, prvý krok k vytvoreniu kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov.

 

Juhoslovanský výbor vznikol v roku 1915 v Ríme, neskôr jeho členovia pôsobili v londýnskom exile. Jeho cieľom bolo spojiť južných Slovanov do jedného štátu. Ako by mal taký spoločný štát vyzerať, to v hrubých rysoch načrtla práve deklarácia z Korfu.

 

Deklarácia počítala s konštitučnou monarchiou, na ktorej čele bude dynastia Karađorđevićov. Pod heslom Jedan narod, jedan kralj, jedna država sa počítalo aj s pripojením Čiernej Hory, Kosova a Macedónska. „Tento nový štát bude zárukou ich národnej nezávislosti a všeobecného národného a civilizačného pokroku a mocnou obranou proti nátlaku Nemcov,“ hovorí posledná veta Korfskej deklarácie.

 

Krvou poznamenaný trón

 

Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS) sa stalo skutočnosťou 1. decembra 1918. Bol to „sobáš z rozumu“, keďže jednotlivé národy boli na rôznom stupni ekonomického rozvoja a v spoločnom štáte sa stretávali tri náboženské orientácie: rímski katolíci, pravoslávni i mohamedáni.

 

Od nešťastnej bitky na Kosovom poli v roku 1389 sa niesla z úst do úst legenda, že bude trvať 400 rokov, kým sa narodí muž, ktorý vráti Srbom slobodu. Turci, okupujúci Srbsko, brali túto legendu vážne a neváhali zabiť novorodenca, v ktorom videli prípadného srbského osloboditeľa. Legenda ďalej hovorí, že zakladateľa dynastie Karađorđevićovcov porodila jeho matka tajne v dutom strome a tým ho zachránila pred istou smrťou.

 

Đorđe Petrović, obchodník s dobytkom, ktorého Turci prezývali Kara Đorđe – Čierny Juraj – sa skutočne v roku 1804 postavil na čelo povstania. Podarilo sa mu získať vládu v bývalom belehradskom pašalíku, ale po podpísaní bukureštského mieru medzi Ruskom a Tureckom 18. mája 1812 musel utiecť do Rakúska, keďže Osmani nerešpektovali ten bod zmluvy, ktorý mal chrániť srbských povstalcov. O štyri roky sa dal presvedčiť Milošom Obrenovićom, aby sa vrátil, no bolo to osudné rozhodnutie. Knieža Obrenović ho dal zavraždiť a jeho hlavu poslal sultánovi do Istanbulu.

 

Miloš Obrenović bol na srbskom tróne do roku 1839, nástupník trónu, syn Milan, bol vážne chorý a krátko po korunovácii zomrel. V roku 1842 sa trónu zmocnili Karađorđevićovci, konkrétne Alexander, syn zakladateľa srbského štátu. Prešlo len 16 rokov a úlohy sa opäť vymenili. Návrat takmer 80-ročného Miloša Obrenovića bol len symbolický, jeho synovi Mihailovi sa však v roku 1867 podarilo úplne vyvliecť Srbsko z tureckého jarma. O rok neskôr ho však zavraždili.

 

Na uvoľnený trón si sadol Milan Obrenović, ktorý si v roku 1882 zmenil kniežací titul na kráľovský. Sklamal sa v synovi Alexandrovi. Jeho sobášom chcel spojiť Srbsko s iným významným panovníckym rodom, syn však dal prednosť dvornej dáme Drage, s ktorou sa zoznámil počas pobytu vo francúzskom letovisku Biarritz, kde mu údajne zachránila život, keď sa topil. Nahnevaný a sklamaný kráľ Milan sa vzdal trónu a odišiel do Viedne, kde zomrel v roku 1901.

 

Alexander prežil svojho otca len dva a pol roka. Aj s manželkou ho zmasakrovali vojaci, ku ktorých puču sa pridal aj Dragin brat Alexander. Z francúzskeho exilu sa vrátil Peter I. Karađorđević ako nový srbský kráľ.

 

Podľa Korfskej deklarácie zostal kráľom nového štátneho útvaru Peter I. Po jeho smrti v roku 1921 nastúpil Alexander I. V roku 1929 zmenil názov a na mape sa objavilo Kráľovstvo Juhoslávia. Alexander sa stal obeťou atentátu, keď mal jeho syn Peter II. len 11 rokov. V jeho mene vládol strýko Pavel. To sa však už nad Európou zbiehali nové čierne vojnové mračná. V Chorvátsku sa dostali k moci ustašovci, Slovinsko si rozdelili Nemci, Taliani a Maďari, svoju korisť si uchmatli aj Bulhari a Albánci, v Čiernej Hore vládlo protalianske knieža a v Belehrade vládol s Hitlerovým požehnaním generál Milan Nedić (po vojne spáchal vo väzení samovraždu). Juhoslávia na štyri roky zmizla z mapy.

 

Po smrti Tita umierala aj Juhoslávia

 

Zatiaľ čo kráľ Peter II. utiekol do Londýna, v krajine sa zdvihla masívna vlna odporu voči okupantom, ktorá vyniesla na povrch komunistického vodcu Josipa Broza Tita. Po vojne bola vyhlásená Federatívna ľudová republika Juhoslávia (v roku 1963 premenovaná z ľudovej na socialistickú). Jej prvým prezidentom do roku 1953 bol Ivan Ribar, Titov spolubojovník.

 

Napriek tomu, že v Juhoslávii vládli komunisti, Tito sa odmietol podriadiť Stalinovmu diktátu a viedol krajinu vlastnou, nezávislou cestou, ktorá okrem iného priviedla Juhosláviu na čelo krajín, ktoré neboli v žiadnom vojenskom pakte. Po jeho smrti sa však otvorili staré národnostné rozpory, krajina sa zmietala v občianskej vojne, do ktorej zasiahlo NATO bombardovaním vojenských i civilných cieľov na srbskom území. Juhoslávia sa svojej storočnice nedožila. Rozpadla sa a nové štáty sa snažia kráčať vlastnou cestou.

„Žena za pultom“ by mala deväťdesiat

28.05.2018

Dnes niečo pre televíznych pamätníkov. Medzi najsledovanejšie seriály v 70. rokoch patrila „Žena za pultom“, v ktorej hrala hlavnú úlohu Jiřina Švorcová, ktorá sa narodila pred 90 rokmi, 25. mája 1928. Po absolvovaní pražskej DAMU sa na celé štyri desaťročia upísala Divadlu na Vinohradoch. Kritika najvyššie hodnotila jej postavy v hrách Pavla Kohouta Dobrá [...]

Osud ho zahnal až na „koniec sveta“

22.05.2018

„Osud si ma vybral, aby ma dobre popreháňal“, vyjadril sa Martin Kukučín s jeho príznačným humorom. Väčšinu života prežil v cudzine, no stal sa spisovateľom slovenským. Zomrel pred 90 rokmi, 21. mája 1928, v chorvátskom Pakraci. Oravská dedina Jasenová pod majestátnym Chočom sa môže pochváliť významnými rodákmi. V predošlom blogu som spomenul herca [...]

„Divný Janko“ 20. storočia

21.05.2018

„Borodáč nás učil po javisku chodiť, Jamnický tancovať,“ napísal vo svojich memoároch herec František Zvarík. Herec, režisér, scenárista a pedagóg Ján Jamnický sa narodil pred 110 rokmi, 20. mája 1908. Ján Jamnický pochádzal z rodiny evanjelického farára z oravskej dediny Jasenová, situovanej pod majestátnym Chočom. Nemohol si nevšímať malebnú prírodu [...]

čaputová

Čaputová sa na záver úradovania v Košiciach stretla s Schusterom

26.04.2024 14:08

Súčasťou jej piatkového programu bola aj diskusia so študentmi žurnalistiky a politológie Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika o význame slobodných médií pre demokraciu.

Fico, Kmec

Peniaze z plánu obnovy môžu byť podľa Fica štartom veľkých modernizačných programov

26.04.2024 13:54

Premiér Robert Fico to uviedol po pracovnom stretnutí s podpredsedom vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti a využívania eurofondov Petrom Kmecom.

SR Bratislava RTVS protestný pochod BAX

PS organizuje ďalší protest, vláda podľa hnutia valcuje Slovensko po vzore autokratov

26.04.2024 13:30

Hlavnou témou protestu je boj proti ovládnutiu RTVS.

Andrej Danko, semafor

Polícia po viac ako troch mesiacoch zverejnila video z Dankovej nehody

26.04.2024 12:43, aktualizované: 13:04

Zábery pochádzajú z kamery električky. K dopravnej nehode lídra SNS došlo 11. januára v bratislavskej Dúbravke.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 114
Celková čítanosť: 495248x
Priemerná čítanosť článkov: 4344x

Autor blogu

Kategórie