agenturatortura

Nedávno som napísal osobnú skúsenosť s prípravou prezidentských volieb. Dnes môžem len podčiarknuť, že ide o cirkus, na ktorý tento „bohatý“ štát zbytočne vyhadzuje peniaze, ktoré by sa dali určite využiť lepšie, užitočnejšie. Ale zase nejde o takú horibilnú sumu – z pohľadu tých, ktorí si kúpili túto guberniu medzi Dunajom a Tatrami – „len“ o necelých 11 miliónov eur.

Môj predošlý blog: http://agenturatortura.blog.pravda.sk/2014/02/06/volebny-biznis/

Ako som sa v ňom zmienil, dostal som možnosť byť v okrskovej komisii. Som už na tomto svete viac ako 60 rokov, ale prvýkrát sa mi naskytla takáto príležitosť. Moja chyba: doteraz som sa o tento post nezaujímal. Voľby komunistické som v posledných rokoch režimu odignoroval (do volebnej miestnosti som sa predsa nemusel unúvať, aj tak som bol medzi tými 99,… %), tie ponovembrové ma zaujímali možno prvých desať rokov, potom som si uvedomil, že sa z volieb opäť stáva iba obyčajná fraška. Poznám však vo svojom okolí ľudí, ktorí sú stabilnými „komisármi“ (či „komisionármi“?). V dnešnej mizérii je to celkom „lukratívny“ flek. Takíto zaslúžilí „komisári“, najmä alkoholom posilnení na záver „aktu“, teda pri sčítavaní hlasov, podpíšu aj babkin úmrtný list.

Predošlými i ďalšími vetami vôbec nehádžem všetkých členov takej a onakej komisie do jedného vreca. Určite je medzi nimi dosť – a azda väčšina – ktorí túto svoju úlohu berú so všetkou zodpovednosťou.

Moja účasť v komisii mala byť „odmenou“ za stratený čas pri zháňaní podpisov pod jednu petíciu. Súčasťou „odmeny“ bolo aj to, že si môžem do okrskových komisií navrhnúť niekoho z okruhu známych, priateľov, príbuzných… V extrémne krátkom čase (asi tri hodiny), ktorý som na túto bohumilú aktivitu – obvolanie priateľov – dostal, som našiel asi 15 ľudí (netvrdím, že spoľahlivých), no väčšina z nich prejavila záujem až vtedy, keď som im povedal, že sa za to platí.

Až potom som si všimol inzeráty, ktoré sprostredkúvali miesto v komisiách. A ponúkajú ich už aj pre májové eurovoľby.

Zadarmo? To určite!!! Ako som napísal v predošlom blogu, funguje to asi tak, že by „sa patrilo“ dať nejaký bakšiš sprostredkovateľovi alebo straničke – srandičke (najlepšie obom), že bola taká veľkodušná a dovolila tento zárobok, ktorý sa tak poriadne scvrkne. Samozrejme, tento fakt vám nikto nedá na papieri, nikto vám to nepovie verejne. Jednoducho, dosadzovanie ľudí do okrskových komisií nemá s férovosťou volieb nič spoločné, je to jednoducho biznis a keďže ten v slovenských pomeroch nie je práve férový, myslím si, že nie som ďaleko od pravdy, keď napíšem, že nie je férový ani v prípade volieb.

Chlap, podľa vlastných slov „zásadový komunista“, ktorý si vzal na starosť zháňať „komisárov“ v našom meste a okolí pre troch prezidentských kandidátov, mi asi po troch dňoch volal, že by som mal dodatočne zatelefonovať všetkým tým, ktorých som napísal, aby neboli prekvapení, keď im navrhnú, aby boli v komisii v okrsku mimo svojho bydliska alebo ako náhradníci. Čo som sa zrazil s koňom? Ja mám za vlastné peniaze telefonovať kvôli takejto debiline? Ja nemám od tohto skorumpovaného štátu paušál na mobil! Takýto „bohumilý“ čin som odmietol urobiť.

Nuž, z „demokratických“ volieb sa stal biznis. Čo sa stane, ak napokon budú ľudia v komisii chýbať? V takom prípade vraj má obec či mesto „rezervných“ človiečikov, ktorými komisie doplní. Nestranných? Skôr „stranných“… Ak si aj stranícki činitelia nevypýtajú svoj desiatok, je taká „pocta“ byť členom komisie prinajmenšom záväzkom – upísaním duše…

Z tých 15 ľudí, ktorých som navrhol, budú v komisii asi len štyria. Niektorým sa zodpovední neunúvali ani zavolať, ani napísať mail. Ani mne. Náhodou alebo preto, že som odmietol dať „desiatok“?

Vari niet volieb, pri ktorých by sa nehovorilo a nepísalo o kupovaní hlasov. Zväčša sa to objaví len ako perlička, aby voľby neboli úplne nudné, aby bolo okolo nich trošku folklóru. Nie som právnik, len ako obyčajný sedliacky občan tohto štátu si kladiem otázku, či nejde náhodou aj pri kupovaní podpisov na petičné hárky a o sprostredkovanie miest do komisií o trestný čin. V našom Trestnom zákone som našiel len toto:

§ 351

Marenie prípravy a priebehu volieb a referenda

(1) Kto inému násilím alebo hrozbou násilia, alebo ľsťou bráni vo výkone ústavného práva voliť, alebo hlasovať v referende, alebo iného takým spôsobom k výkonu takýchto ústavných práv núti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Teda asi je všetko v poriadku, moje tvrdenia sú len nezmyselnými písačkami. Pri kupčení s miestami v komisiách by sa azda dalo hovoriť skôr o úplatkoch. Ale dokázať takýto čin je prinajmenšom zložité a ak sa to aj preukáže, skončí sa to takým detinským: No-no-no…

Slobodne som sa rozhodol, že sa volieb nezúčastním. Nezúčastním sa tohto divadla. Ani v sobotu, ani nikdy dovtedy, kým sa bude kupčiť s hlasmi, s petičnými podpismi, s účasťou v komisiách! Bráni mi v tom spomenutá skúsenosť. Nemám na takýto „biznis“ žalúdok. Neverím vo férovosť volieb! Mám ich na háku!