agenturatortura

Zolná, dedinka, ktorá je od roku 1977 administratívne súčasťou mesta Zvolen, má bohatú históriu, ktorej najvýrečnejším svedectvom je ranogotický kostol z 13. stor.

Dejiny tohto regiónu sa však nezačali písať až v 13. stor. Majú oveľa hlbšie korene. Z dominantného kopca Hrádok (362 m), ktorý už síce patrí do chotára susedného Lieskovca, no zo Zolnej je naň len na skok, pochádzajú hmotné doklady o osídlení človekom už v najstaršej dobe kamennej. Bohatý keramický materiál tu našli archeológovia z čias, keď sa ľudská spoločnosť menila z lovecko-zberačskej na roľnícko-pastiersku, teda z eneolitu (4 200 – 2 200 pred n. l.). Hrádok bol hodný svojho mena aj v ďalších dobách a dokonca je o ňom zmienka („sub monte Haraduk vocato“) v listine spred 750 rokov, teda z roku 1263, ktorú vydal uhorský kráľ Belo IV. Zrejme už v tom čase existovala aj osada Zolná na brehoch rovnomennej riečky, ktorej údolím viedla dôležitá komunikácia, spájajúca centrum Uhorska s jeho severnými končinami a Poľskom.

Ranogotický kostol

Dominantou Zolnej je kostol na hornom konci dediny. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1292. Pôvodne bol zasvätený sv. Štefanovi, dnes sv. Matúšovi. V druhej polovici 14. stor. ho neznámi umelci vyzdobili freskami, ktoré sa pri rekonštrukčných prácach podarilo dostať na svetlo sveta spod neskoršej omietky. V čase tureckých nájazdov, ktorým sa nevyhla ani Zolná, obohnali kostol obranným múrom. Hoci ho v roku 1773 zbarokizovali, dodnes na ňom môžeme vidieť niektoré stavebné prvky z 13. stor. Pri prechode frontu na konci zimy 1945 kostol zasiahla delostrelecká paľba a dlhé roky bol ponechaný napospas zubu času. Našťastie, jeho chúťky sa podarilo včas prekaziť a postupne sa cenný svätostánok dočkal obnovy. Pravda, stále je na ňom čo opravovať, čo sa ako vždy a všade odvíja od financií.

Fresky v zolnianskom kostole pochádzajú z rokov 1370 – 80. Podľa čiastočne odkrytého nápisu sa odborníci domnievajú, že autori pochádzali z talianskej Florencie, resp. boli ovplyvnení tamojším maliarskym umením, pričom do svojho diela zakomponovali tradičné domáce prvky. Na taliansky pôvod poukazuje aj tzv. normandský typ štítu, ktorý drží v ruke sv. Juraj. Zaujímavý je dvojkríž na tomto štíte, keďže pripomína erb Zvolena.

Návštevu ranogotického kostola v Zolnej zaradili do programu organizátori návštevy britského princa Charlesa začiatkom novembra roku 2000.

Tajomný lahar

Krátkou vychádzkou asi kilometer nad dedinu, na pravý breh riečky Zolná, sa dostaneme k unikátnej prírodnej pamiatke Zolniansky lahar. Nevyniká rozlohou, ale nevšedná je v tom, že je vlastne skameneným bahenným sopečným prúdom, ktorý až sem zatiekol pred 12 – 14 miliónmi rokov z vtedy burácajúcej sopky Poľana. Takéto prírodné javy sú dnes bežné – a nebezpečné – napríklad na indonézskom ostrove Jáva, odkiaľ pochádza aj názov lahar, ktorý sa dostal do geologickej terminológie. O tom, že ide o pradávny bahenný prúd, svedčia aj zakonzervované zvyšky neogénneho rastlinstva. Známe sú tiež nálezy tzv. drevných opálov, ktoré vznikli skamenením dreva tisov, brestov alebo gaštanov.

P.S.

História Zolnej, tá pradávna i novodobá, sa nedá zhrnúť do pár viet. Rovnako ani popis všetkých pozoruhodností, ktoré ponúka svojím turistickým návštevníkom dedina a jej blízke okolie. Kto sa chce dozvedieť viac, tomu môžem poskytnúť v elektronickej podobe malého vlastivedno-turistického sprievodcu, ktorého som pripravil pred rokom, no v pokladnici kráľovského mesta Zvolen sa peniažky nenašli.

V štádiu posledných úprav je aj vlastivedno-turistický sprievodca Zvolen a okolie, ktorý pripravujem k 770. výročiu obnovenia mestských práv Zvolena (28. decembra 1243), a na ktorý – to sa dá ľahko uhádnuť – peniažky nie sú. Ale na druhej strane musím mesto pochváliť za novú monografiu, ktorú slávnostne pokrstili už niekedy v máji. O niektorých kapitolách by sa síce dalo polemizovať, či do nej patria, alebo sú skôr prezentáciou súčasného vedenia, ale celkovo je to pekný vydavateľský počin, až na to, že bežnému občanovi, ktorý má o ňu záujem, za akého sa pokladám, cenovo nedostupný. Ešteže mi vyšla v ústrety zvolenská knižnica a mohol som si monografiu požičať na dlhšie, ako je zvykom, aby som si z nej vypísal niektoré pre mňa nové fakty. Nedá mi, aby som nedodal, že napriek širokému kolektívu autorov a dvom jazykovým korektorkám, sa do textu dostali pravopisné chyby, pritom ide o také, napr. bohemizmy, ktoré boli už toľkokrát kritizované, až sa stali vari bežnou súčasťou slovenčiny. Ak by sa našiel ochotný sponzor, ktorý by mi pomohol s vydaním Zolnej a Zvolena, prípadne ďalších vlastivedno-turistických či iných materiálov, potešenie by mohlo byť na oboch stranách.