S prvým aprílom sa spájajú životné osudy viacerých významných literátov. Pred rokom, 1. apríla 2017, zomrel ruský básnik Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko a pred 150 rokmi, 1. apríla 1868, sa narodil v Marseille francúzsky básnik a dramatik Edmond Rostand.
Jevgenij A. Jevtušenko
Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko sa narodil 18. júla 1932 v Irkutskej oblasti, kde boli jeho rodičia geológmi, pravda, matka sa rozhodla zameniť tvrdú prácu v prírode za hereckú a spevácku kariéru. Na konci štúdií v Literárnom inštitúte vydal básnickú zbierku Prieskumníci budúcnosti a autobiografickú poému Stanica zima, v ktorej sa vrátil do svojho rodiska. Zapájal sa do verejného a politického života a aktuálne témy sa stali aj hlavným námetom jeho básní, vytvoriac spolu s Roždestvenským a Voznesenským nový prúd ruskej poézie. Za Chruščevovej vlády sa stal Jevtušenko hlasom ruského obrodenia, ktoré však skoro pohaslo po nástupe Leonida Iljiča Brežneva. Napriek tomu bol to práve Jevtušenko, ktorý našiel v sebe odvahu a odsúdil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968, v roku 1974 nútenú emigráciu Alexandra Solženicyna, i komunistickú cenzúru. V roku 1991 sa vysťahoval do USA, kde prednášal ruskú literatúru na univerzite v oklahomskom meste Tulsa, v ktorom zomrel pred rokom, 1. apríla 2017.
V počiatkoch svojej tvorby bol Jevtušenko ovplyvnený komunistickými ideálmi, neskôr sa postavil na druhú stranu barikády, hoci niektorí jeho kritici mienia, že tak robil z vypočítavosti a písal len to, čo mu komunistická cenzúra dovolila. V básni Monológ beatnikov napísal verš „zo spasiteľa je náhle vrah“, čo má byť jasná narážka na stalinský režim. V roku 1961 sa v literárnej Gazete objavila Jevtušenkova báseň Babin Jar, ktorou upozornil na fašistické zverstvá v Kyjeve, o ktorých prinášali historici skreslené informácie. Báseň inšpirovala Dmitrija Šostakoviča ku skomponovaniu symfónie, ktorá mala premiéru v Moskve 18. decembra 1962.
Jevgenij A. Jevtušenko sa pokúsil aj o prozaickú tvorbu, čoho výsledkom sú romány Kde rastú najkrajšie jahody, v ktorom zobrazil obdobie perestrojky, a autobiografia Neumieraj pred smrťou.
Edmond Rostand
Pred 150 rokmi, 1. apríla 1868, sa narodil v Marseille básnik a dramatik Edmond Rostand. Zomrel v rodnom meste 2. decembra 1918, teda ako 50-ročný, keď ho zasiahla epidémia španielskej chrípky.
Talent zdedil po otcovi, ktorý sa takisto pokúšal o poetickú tvorbu. Mal 22 rokov, keď sa celá rodina presťahovala do kúpeľného mestečka Luchon. Jeho prostredie ho inšpirovalo k napísaniu hudobnej komédie Le Gant Rose – Čerevná rukavica – a zbierky básní.
V roku 1890 spojil svoj život s poetkou Rosemondou Géradovou, s ktorou mal synov Jeana a Mauricea. Druhý z nich zdedil po rodičoch básnické vlohy. Napriek tomu, že manželov spojoval záujem o poéziu, Edmond sa cítil byť v tieni manželky, v roku 1915 opustil rodinu a odišiel do Paríža. „Dobré manželstvo by bolo také, v ktorom by ste cez deň zabúdali, že ste milenci, a v noci, že ste manželia,“ vyjadril sa na túto tému.
Nerozviedli sa a Rosemonde sa ako vdova vzorne starala o mužovu literárnu pozostalosť. K nej patrí aj najhranejšia Rostandova veršovaná komédia Cyrano z Bergeracu, ktorá mala premiéru v roku 1897. Známy slovenský herec Karol Machata sa v jednom rozhovore vyjadril, že práve Cyrano bola jeho najobľúbenejšia postava. Na najvýznamnejšej francúzskej divadelnej scéne Comédie Française uviedli aj ďalšie Rostandove diela, ako je spomínaná Červená rukavica, Dvaja pieroti alebo Romantici, za ktorú sa stal ako 33-ročný, a teda ako najmladší, členom Francúzskej akadémie. „Vyvolávať smiech znamená dávať zabudnúť,“ vyjadril sa pri jednej príležitosti. Potvrdil, že komédiu dáva na prvé miesto vo svojej tvorbe, hoci sa pokúsil aj o drámy.