Pred 155 rokmi, 12. marca 1863, sa narodil taliansky básnik a románopisec d´Annunzio. Na bojiskách 1. svetovej vojny sa vyznamenal ako letec. V roku 1919 sa zapísal do histórie, keď neuznal povojnové dohody a obsadil mesto Fiume (dnešná Rijeka), kde vyhlásil samostatný štát a pripravil preň ústavu s fašistickými prvkami.
D´Annunzio sa narodil 12. marca 1863 v Pescare, kde bol jeho otec istý čas starostom mesta. Synovi dal meno Gaetano, ale ešte ako dieťa ho volali Gabriele. Prvé verše uverejnil ako študent lýcea, z ktorého išiel na univerzitné štúdiá do Ríma a usilovne tvoril ďalšie básne ako ozveny mladosti i spomienky na rodný kraj v pohorí Abruzzi. Zhrnul ich do zbierky Canto novo. V samostatnej zbierke vydal aj prvé prozaické práce – poviedky. Prišiel s novými štýlmi, ktoré niektorí kritici uvítali ako čerstvý vietor v poetizme, iní v nich vnímali amorálnosť až perverzitu.
D´Annunzio pod pseudonymom Duca minimo si získal verných čitateľov novín Tribuna. Do svojich článkov vložil veľký kus emócií, podobne ako do básní, balád a sonetov. V roku 1889 ponúkol čitateľom prvý román Il piacere, za ktorým behom dvoch rokov nasledovali dva ďalšie a rýchlo boli preložené do francúzštiny a angličtiny. Dobré recenzie a uznania kritikov povzbudili d´Annunzia do ďalšej tvorby, do ktorej si pribral aj dramatickú spisbu. V niektorých hrách bol príliš smelý a osobný, čo sa znepáčilo najmä politikom a ich prisluhovačom, ale na druhej strane drámu Francesca da Rimini, ktorú napísal v roku 1901, označili talianski kritici za prvú skutočnú tragédiu v histórii talianskeho divadla.
V roku 1883 sa d´Annunzio oženil, no napriek trom synom sa manželstvo po ôsmich rokoch rozpadlo. Dôvodom boli jeho časté milostné aféry. Jedna z nich – ľúbostné dobrodružstvo s úspešnou herečkou Eleonorou Duse – však malo výrazný vplyv na jeho literárnu tvorbu a práve Eleonora stvárnila najvýznamnejšie postavy v jeho hrách.
Búrlivý vzťah sa skončil v roku 1910, keď musel d´Annunzio utekať pred veriteľmi z Talianska do Francúzska, kde pre Clauda Debussyho napísal libreto k opere Martýrium sv. Sebastiána. Ním si pohneval Vatikán, ktorý zaradil jeho knihy na index zakázaných. V rokoch 1912 – 13 spolupracoval s ďalším skladateľom Pietrom Mascagnim, ktorý mu poskytol prístrešie v dome na okraji Paríža.
V tom čase sa stal veľkým fanúšikom letectva, ktoré na začiatku minulého storočia zaznamenalo búrlivý vývoj. Ako letec sa dobrovoľne zapojil do bojov 1. svetovej vojny, vynikol odvahou a od ďalšieho nasadenia ho neodradilo ani to, že prišiel o oko. Na konci vojny, 9. augusta 1918, si dovolil propagandistický let nad Viedeň ako veliteľ deväťčlennej eskadry. Hoci nebol profesionálnym vojakom, dotiahol to až na hodnosť plukovníka.
D´Annunzio bol srdcom Talian a veľmi ťažko znášal, keď sa časť územia stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Predovšetkým ho škrela strata mesta Fiume – dnešnej Rijeky. Americký prezident Woodrow Wilson prišiel s návrhom, aby sa Fiume a okolie stalo nárazníkovým štátom, ktorý by bol sídlom Spoločnosti národov. D´Annunzio vtedy zorganizoval asi 2 000 dobrovoľníkov a s nimi na Fiume 12. septembra 1919 zaútočil. Talianska vláda však pre jeho dobrodružstvo nemala pochopenie a tak vyhlásil vo Fiume nezávislý štát Talianske regentstvo Carnaro. S priateľom Alcestom de Ambris vypracoval preň ústavu, ktorá mala fašistické prvky, podľa nej si sám sebe priznal titul duce – condotierre a dokonca vyhlásil svojej vlasti – Talianskej republike – vojnu. Pri následnom bombardovaní Rijeky koncom roka 1920 zahynulo veľa civilistov. D´Annunzio videl, že nemá šancu, utiahol sa do svojho domu na brehu Gardského jazera a písal memoáre. Hoci mal silný vplyv na formovanie fašistickej ideológie, do Mussoliniho vlády nevstúpil. Jeho životopisci píšu, že Mussolinimu nedôveroval. Podozrieval ho, že časť verejnej zbierky, ktorú d´Annunzio zorganizoval na ťaženie do Fiume, si Mussolini ponechal pre vlastnú politickú skupinu. Dôvodom, že sa nezapojil do politiky, však bolo aj ťažké zranenie, ktoré utrpel vo februári 1922, keď ho neznámy útočník vyhodil z okna.
V roku 1924 dostal d´Annunzio šľachtický dedičný titul Principe di Montenevoso. Skonal 1. marca 1938 po mozgovom infarkte. Mussolini nariadil jeho štátny pohreb a uloženie do mauzólea z bieleho mramoru.