Biológovia odhadujú, že v severných polárnych oblastiach žije dnes okolo 20 – 30 tisíc bielych medveďov. Väčšinou sú to samotári, ktorí denne alebo preplávajú aj niekoľko desiatok kilometrov za potravou. Krátky čas dokážu bežať až 40-kilometrovou rýchlosťou a za hodinu preplávať 3,5 až 6 km. Ich najobľúbenejšou korisťou sú tulene, ale v čase núdze lovia aj iné morské živočíchy.
Biele medvede majú výborne vyvinutý čuch, ktorý ich privedie k tulenej nore. Dokážu zacítiť korisť aj meter pod snehovou pokrývkou. Chutí im najmä tuk, vnútornosti a koža. V čase nedostatku tuleňov sa vrhnú aj na mrože a menšie veľryby a delfíny, sem-tam ulovia aj nepozorné cicavce alebo vtáky, v lete si pochutia na bobuliach a nepohrdnú ani zdochnutými veľrybami, ktoré zacítia na vzdialenosť niekoľkých kilometrov.
Je to jedna z najväčších šeliem, ako sa dnes pohybujú po Zemi. Dĺžka tela bieleho medveďa dosahuje aj vyše dva a pol metra, a keď sa postaví na zadné, hlavu má vo viac ako trojmetrovej výške. Samce dorastú do 300 – 800 kg, samice sú útlejšie: 150 – 300 kg. V oblastiach, do ktorých sa vývojom utiahli, nemajú konkurenciu, len na hraniciach areálu svojho rozšírenia sa môžu stretnúť so svojím vzdialeným príbuzným – medveďom grizlym, od ktorého ich príroda oddelila asi pred 600 000 rokmi. Pravda, stane sa, že statný mrož dokáže spôsobiť bielemu medveďovi smrteľné zranenie a ak sa stretne pod vodnou hladinou s dravou kosatkou, sú jeho šance na prežitie minimálne.
Biele medvede prežívajú svoju lásku koncom marca až začiatkom júna a koncom roka v snežnom brlohu prídu na svet dve mláďatá. Rodia sa holé, slepé a hluché, majú len pol až jeden kilogram, no medvedica je starostlivou matkou a príkladne sa o ne stará asi tri roky, kým sa nedokážu o seba postarať.
Dôvodom početného úbytku bielych medveďov sú zmeny klimatických pomerov, ktoré im sťažujú dostať sa k základnej potrave. Fotografie a filmy na kosť vyhladovaných medveďov vzbudili pohoršenie nielen u ochrancov prírody, ale aj u širokej verejnosti. Stretnutie v prírode s bielym medveďom patrí medzi najvzrušujúcejšie, aké môžu polárni cestovatelia zažiť, ale nie vždy sa to môže skončiť s porozumením na oboch stranách. Na druhej strane sú biele medvede veľkou atrakciou zoologických záhrad, a nielen ich. Do kanadského mesta Churchill prichádzajú na konci leta tisícky turistov, ktorí majú šancu pozorovať biele medvede na pobreží Hudsonovho zálivu, kde čakajú, kým jeho hladinu pokryje hrubý ľad a vrstva snehu.
S bielymi medveďmi dokázali žiť v zhode pôvodní obyvatelia amerického severu Eskimáci – Inuiti. V ich očiach bol posvätným zvieraťom, ktoré nazývali nanuk a toto slovo prešlo do názvu sladkej studenej pochúťky. Medvede lovili pre mäso i kožušinu, ktorá je vynikajúcim prírodným izolačným materiálom.