Pred niekoľkými dňami som sa trošku rozpísal o slobode. Uznávam, bolo to pridlhé rozjímanie. Ale nielen preto sa k niektorým bodom občas vrátim po najrôznejších impulzoch, príkladoch a zážitkoch, ktoré nám denne ukazujú, ako to na Slovensku naozaj je.
Do jednej vinotéky v ulici neďaleko polície chodí mladík, taká trošku srandovná postavička, taký dobrácky smajlík. Majiteľovi narúbe drevo, pozametá, poriadi, a za to mu on naleje nejaké to „decko“ (s tvrdým d). Určite sa z toho opiť nemôže, aspoň som ho nikdy opitého nevidel. Hoci to nemá ďaleko, tak tristo metrov po ceste alebo po málo frekventovanom chodníku, občas sa mu nechce pešo a tak sadne na bicykel. A to by asi nemal robiť. Padol do oka bdelým a usilovným policajtom. Prvý raz, druhý raz, ba i tretí raz… Nuž, stal sa z neho riadny recidivista. Neviem však, či zaplatil nejakú pokutu. Na to, že by mal euráče na pokuty, vzhľadom na jeho skromné oblečenie a „plnofúz“ (Ako preložiť do slovenčiny české plnovous?), nevyzerá. Príležitostne sa ho opýtam, ako pokračuje táto jeho „recidíva“. Keďže som ho už nevidel dlhšie na bicykli, sú tri možnosti: buď zanevrel na cyklistiku, alebo ho už policajti dostatočne vycvičili, alebo mu niekto šľohol bicykel.
Nezastávam sa ho. Jasné, že disciplína musí byť, zákony treba dodržiavať. Zaujala ma však na tom celom iná vec.
Ako som spomenul, do vinotéky nie je ďaleko z miestnej polície a keďže parkovacích miest je tu pomenej, niektorí policajti a ďalší zamestnanci polície parkujú aj v tejto ulici. Do oka mi padol jeden z nich. Zastavil sa po šichte vo vinotéke, struhol do seba tri dvojdecáky červeného, dal si načapovať do fľaše a šup – do auta. Nuž, pokiaľ viem, má to odtiaľ trochu ďalej domov, ako onen nešťastník na bicykli, musí prejsť cez celé mesto na jeho druhý koniec. Ale ktovie? Možno je to zásadový policajt a doma si naparil poriadnu pokutu a nebodaj si aj sám sebe vzal vodičák. Veď pomáha a chráni. A ešte má šancu vylepšiť si imidž, ak sprdne majiteľa vinotéky, že nalial bicyklistovi, ba dokonca aj jemu, hoci mohol predvídať, že pôjde autom. To len na pripomenutie faktu, že § nie je nadarmo pokrútený.
Keď som už načal takú „vždyzelenú“ tému, spomeniem senzačný nápad, s ktorým prišiel včera pri víne jeden kamarát. Neviem, či to má z vlastnej hlavy, ale jeho realizácia by určite odbremenila od návalu práce našich mestských policajtov. Stačí k tomu zdanlivá maličkosť: zaobstarať si alebo si vyhotoviť kópiu policajnej „papuče“. Potom už môžete zaparkovať, kde sa vám zapáči, šup papuču na koleso a basta fidli! Aké ľahké!