Blížia sa Vianoce – najvyšší čas vybrať sa na huby. Že som zaspal dobu? Možno. Nie som hubár „profesionál“, no chlapi, ktorých stretávam takmer denne s košíkmi (pravda niekedy prázdnymi), hovoria, že tie najzdravšie huby rastú práve na konci jesene, keď už v nich nieto toľko červíkov.
Pred niekoľkými rokmi som si mnohé huby, ktoré rastú v našich lesoch, ani ja extra nevšímal. Ale potom som sa podíval do atlasu a niektoré, ktoré nikto nezbieral, som vyskúšal. A neoľutoval som. Patrí medzi ne napríklad lievik trúbkovitý, bežný v našich bukových, dubových a zmiešaných lesoch. Často rastie vo veľkých trsoch či v povestných čarovných kruhoch. Jeho výrazne čierne plodnice sa objavujú od konca leta až do neskorej jesene, teda aj v čase, keď na tradičné hríby môžeme len spomínať.
Možno niekoho prekvapí fakt, že lievik trúbkovitý, vedeckým menom Craterellus cornucopioides, je blízkym príbuzným všeobecne známeho a obľúbeného kuriatka. Sú súčasťou jednej čeľade. Napokon „postavou“ sa naň aj trošku podobá, akurát že lievik je krehkejšej konštrukcie a nežiari zlatožltou, ale čiernou farbou.
Kdesi som sa dočítal, že lievik je pomerne bohatým zdrojom bielkovín a uhľohydrátov, pritom ak zjeme sto gramov tejto huby, dodáme nášmu telu 378 kalórií. Pomerne vysoký je vraj aj obsah vitamínu C.
Myslím si, že ani ten najsviatočnejší hubár nemá šancu zameniť si lievik so žiadnou hubou, ktorá by mu spôsobila žalúdočné či iné ťažkosti. Za čerstva sa dá upotrebiť ako každá huba, dá sa aj vysušiť, hoci niektorí fajnšmekri ju sušenú nemajú radi, lebo zostáva krehkou a drobivou, preto ju potlčú na prášok, ktorý je výborne ochutia polievky a omáčky. Je vhodný aj na nakladanie do octu. Osobne som prekvapil partiu na chatovačke šalátom z lievikov. Stačí ich nechať prejsť varom a potom zmiešať s cibuľou a zaliať octovou vodou ako klasickú čalamádu. Ak pridáme aj nejakú ďalšiu zeleninu, ktorá sa zvykne dávať do šalátov, nič tým nepokazíme, naopak: máme originálnu, nevšednú a chutnú prílohu.
Lieviky sú rozšírené vo vhodných podnebných pásmach po celej Európe, Amerike a Ázii. Hubárska systematika je dosť komplikovaná a mykológovia stále na nej pracujú. V súčasnosti do rodu lievik (Craterellus) zahŕňajú päť druhov, hoci ich bolo opísaných viac, no niektoré sú zrejme len synonymické. Ale tento problém sa nás, obyčajných hubárov, netýka. Neviem, či má lievik u nás nejaké nárečové alebo krajové pomenovania, ak niekto o nejakom vie, rád sa dám poučiť v diskusii, kde osobne uvítam aj nejaký chutný recept na hubové jedlo, keďže by som si aj ja rád rozšíril svoj kulinársky obzor. V angličtine – ako som sa dozvedel vďaka všemocnej Wikipédii – sa lieviku hovorí horn of plenty – roh hojnosti, ale aj black chanterelle – čierne kuriatko, black trumpet – čierna trúbka alebo trumpet of the dead – trúbka mŕtveho. Nuž, ten posledný názov neznie práve povzbudivo, ale pri lieviku trúbkovitom vám naozaj nehrozí žiadne smrteľné nebezpečenstvo.
