Tak, čo páni súdruhovia, šup-šup do ulíc! Zabudli ste, že októbrová revolúcia bola v novembri? Na výstrel z Auróry nečakajte. Tá je už dávno po záruke a strieľať z nej sa dá vari iba slepými. Dnes si skôr strieľajú z nej…
Jáj, prepáčte, priatelia, ešte som sa úplne neprebudil. Akosi som prehliadol, že náš bohabojný, ateizmom nasýtený ľud už toť nedávno dal moc do rúk boľševikom, ktorí sa jej pevne chopili. V mene krajších zajtrajškov a nikdy inak. Ako inak? Hlavne, že sme zdraví.
Že existuje aj nejaká menšina, ktorá má iný názor? Fúúúúj! Hanba im! Však dobre viete, že u nás platí: Víťaz berie všetko! Tak čo frflete? Pozrite sa, ako sa tie babičky a dedkovia na mňa usmievajú, keď pohladím ich šedivé vlásky. No povedzte: Nie je na tom našom Slovensku radosť žiť? A tie detičky, aké sú šťastné, keď sa s nimi fotíme! Však minule sme im rozdali aj cukríky, dáždniky a iné kraviny… (Týmto dodatočne ďakujeme ľudu tejto krajiny za nezištné sponzorstvo).
Ešte stále som vás nepresvedčil? Nuž, dobre, ako chcete, však z doby nie dávno minulej poznáme aj iné metódy, ako vás naučiť po kostole hvízdať. Len ich troška oprášime, zmodernizujeme, dáme im glanc zákonnosti, aby sa na nás tí prehnití kapitalisti nepozerali tým okom, čo na psa, a basta fidli…
Takže čo, priatelia? Zaútočíme? Skôr nie ako áno? Však lepšie je vyčkať a trošku sa tým správnym a spravodlivým pošmajchľovať okolo konečníka, možno sa aj mne niečo ujde.
Že je to také…? A čo? Beztak u nás nemáme Zimný palác. Tak na čo máme útočiť? Hoci zase, keby sme sa nasrdili a poprevracali tie novodobé symboly statočne vybudovaného blahobytu, pri ktorých stará šľachta môže len blednúť závisťou, možno by sa aj nám niečo ušlo. A mohli by sme tvrdiť, že nie je nič protizákonné ani nemorálne na tom, ak zlodej okradne zlodeja.
Tak sme sa trošku pobavili a teraz šup-šup – do práce. Ak sa vám nejaká ušla.