Ani nie tak starí pamätníci, teda tí, ktorí žili vo Zvolene pred rokom 1989, si možno spomenú, že na poriadok v meste dohliadali kedysi mestskí strážnici. Ak si dobre spomínam, boli len dvaja, ale prísni. V podniku, ktorý sídlil v centre mesta a v ktorom som pracoval, spôsobili neraz poriadny rozruch. Napríklad vtedy, keď nebol z chodníka odprataný sneh, alebo keď sme nestíhali nahádzať privezené uhlie do pivnice. To boli fukoty! Náš šéf mal pred tými chlapíkmi rešpekt. Neraz sa stalo, že keď mu zaklopali na dvere, sám sa chytil lopaty a odpratával sneh, alebo odhadzoval uhlie.
To všetko bolo. Dnes máme policajtov takých a onakých, k tomu esbéesky a iné partie, ktoré sa tvária, že nás chránia, no stačí sa prejsť hociktorým mestom, aby sme si mohli nafotiť napríklad také zábery, aké prikladám z Ulice Jozefa Cígera Hronského vo Zvolene.
Kde sa stratil slávny rodák?
Tento zvolenský rodák má jednoducho smolu. Jozef Cíger Hronský, ktorý sa narodil vo Zvolene 23. februára 1896, bol nielen vynikajúcim spisovateľom, ktorý zanechal skvelé dielo pre detského i dospelého čitateľa, ale patril aj k prívržencom režimu prvej Slovenskej republiky. V tých vojnových časoch pôsobil ako správca Matice slovenskej v Martine, pred príchodom frontu sa rozhodol pre emigráciu, usadil sa až v ďalekej Argentíne, kde sa dňa 13. júla 1960 zavŕšila jeho životná púť.
Napriek tomu, že do niektorých diel Jozefa Cígera Hronského sme sa mohli začítať aj v časoch socializmu, bol vnímaný ako osobnosť nepriateľská voči vtedajšiemu režimu a teda štátu, takže len málokto vedel, kto bol autor Smelého Zajka, múdrych kozliatok či Budkáčika a Dubkáčika, alebo Jozefa Maka. Až v roku 1968 mu jeho rodáci postavili vo Zvolene bustu, ktorej autorom bol akademický sochár Ján Kulich. Dlho sa na podstavci neohriala. Prišla normalizácia a Hronského hlavička putovala do depozitu Vlastivedného múzea. Z prachu ju vytiahli až v roku 1990 a odvtedy pripomínala slávneho rodáka v Parku Ľudovíta Štúra. V roku 2008 ju však ktosi, doteraz neznámy, ukradol. Či skončila v zberných surovinách, ako si myslí väčšina ľudí, alebo sa z nej teší neznámy zberateľ, lebo aj s takým názorom som sa stretol, to sa asi nikdy nedozvieme.
Ako vidieť, pohnuté môžu byť nielen osudy osobností, ale aj pamätníkov, ktoré na ne upozorňujú.
Faktom je, že už šesť rokov je podstavec v tieni statných stromov prázdny. Vlani MO MS dostal od ministerstva vnútra povolenie na verejnú zbierku, ktorá by mala viesť k vytvoreniu novej Hronského busty a jej osadeniu na pôvodné miesto. Účet, na ktorý môžu občania i firmy prispieť, má číslo 4018029109/7500.
V Parku Ľ. Štúra pripomína slávneho zvolenského rodáka len prázdny podstavec. MO MS zorganizoval zbierku, vďaka ktorej by sa naň mala dostať nová busta Jozefa Cígera Hronského.
Hronského ulica
Menom spisovateľa Jozefa Cígera Hronského nazvali jeho rodáci nedlhú ulicu, ktorá smeruje od stanice Zvolen – mesto k nadjazdu. Sú na nej obchody, krčmy, obytné i rodinné domy. Hneď prvý je na predaj. Už dlhší čas je opustený a tak nečudo, že na okraji chodníka a fasády vyrástla statná burina.
Aj takto môže vyzerať „kvetinová výzdoba“
Asi o sto metrov ďalej burina „skrášľuje“ celé priestranstvo. Pred niekoľkými rokmi tam stál dom, ktorý sa stal prístreškom ľudí bez domova. Postupne mizli okná i dvere, všetko, čo sa dalo nejakým spôsobom speňažiť či vymeniť za lacné víno. Z dier po oknách sa ozýval spev, okoloidúci chodci sa mohli opájať tradičnými pachmi. Až raz padlo rozhodnutie, prišli ťažké mechanizmy a behom jedného dňa zostali z domu len stopy po základoch. Všetci tí, ktorí bývali na okolí, si vydýchli, no čakali, že na mieste zbúraniska sa azda objaví dom nový, čistý, hodný ulice slávneho spisovateľa. Dodnes sa tak nestalo. A tak vo vegetačnom období na mieste domu vyrastie burina do výšky cez jeden meter, ktorá je ideálnym miestom pre tých, ktorých núdza pritlačí a potrebujú zbaviť svoje telo tekutých i pevných prebytkov. Majiteľ jednej z dvoch garáží, ktoré sú za domom, si vykosil prístup len pred svoje dvere a azda práve on vylepil na stenu plagátik, ktorý varuje, že tá burina je eldorádom hadov. Nuž, vyzerá to tak, že dnešní ľudia už stratili strach pred tými plaziacimi sa tvormi, takže takéto varovanie nie je bohvieako účinné.
Čo už? Hronský má vo svojom rodisku jednoducho smolu. A nielen on…
Burinový záhon na Hronského ulici vo Zvolene
Výstraha pred hadmi dnes už neúčinkuje.
Celá debata | RSS tejto debaty