Uznávali ho Goethe i Humboldt

20. februára 2014 08:59, Prečítané 4 747x, agenturatortura, Nezaradené

Pred 150 rokmi. 20. februára 1864, zomrel v Banskej Bystrici významný slovenský vedec, predovšetkým geológ a mineralóg Kristián Andrej Zipser.

Slovenská príroda, najmä karpatské hory, prilákali v 18. a 19. storočí mnohých svetovo uznávaných prírodovedcov rôznych vedných odborov. Chýr slovenského baníctva a lokality s mineralogickými unikátmi boli častým cieľom odborníkov na kamenné telo Zeme – geológov. Patril k nim aj François Sulpice Beudant, profesor geológie na parížskej Sorbonne, ktorý navštívil vtedajšie Uhorsku v roku 1818. Jeho sprievodcom nebol profesionálny prírodovedec, ale učiteľ Vyššej dievčenskej školy v Banskej Bystrici Kristián Andrej Zipser (keďže mal nemecký pôvod, zvykne sa uvádzať aj pod menami Christian Andreas). Nestalo sa tak vôbec náhodou, vlastne Beudant si sotva mohol nájsť v tom čase kvalitnejšieho informátora. Zipser bol síce „len“ pedagógom, ale zároveň aj zanieteným geológom a mineralógom, ktorý rok predtým vydal dielo Versuch eines topographisch-mineralogischen Handbuches von Ungarn (Pokus o topograficko-mineralogickú rukoväť Uhorska), v ktorom opisuje 258 mineralogických lokalít, z nich až 148 sa týka územia Slovenska.

Výsledkom Beudantovej cesty bolo štvorzväzkové dielo Voyage mineralogique en Hongrie. Prečo svoju pozornosť zameral najmä na slovenské hory? „Táto krajina, slávna už po mnohé storočia svojím nerastným bohatstvom, je jedinečným ložiskom zlata a striebra na európskom kontinente,“ napísal Beudant. „Z toho mála, čo sme sa mohli doteraz o tejto krajine dozvedieť, vysvitá, že v jej geologickej skladbe je mnoho analógií s nerastnou štruktúrou Mexika, Peru a i., ktorých bane predstavujú bohatstvo Nového sveta. Učenci, ktorí pobudli v Štiavnici a ktorí teraz pracujú v baniach Nového sveta, boli prekvapení podobnosťou nerastného terénu Uhorska s terénom, v ktorom teraz pôsobia. Cesta do Uhorska bola teda ešte aj z vedeckého hľadiska zaujímavá, lebo okrem analógie, o ktorej bolo možné pochybovať, poskytla nové dôkazy veľkého prírodného zákona, ktorý sa stáva stále zrejmejším, čím viacej sa zoznamujeme s vývojom.“

Beudant sa vo svojom diele kriticky vyjadril o vedeckej úrovni na banskoštiavnickej akadémii. Táto škola mala síce vo svete meno, ale na začiatku 19. stor. v oblasti geológie zaostávala za úrovňou iných podobných inštitúcií vo svete a samostatnú katedru geológie, mineralógie a paleontológie na nej zriadili až v roku 1840. Napriek tomu si jeho sprievodca dovolil článkami oponovať tejto Beudantovej kritike.

K. A. Zipser bol rodákom z maďarského Győru (25. novembra 1783), kde bol jeho otec vojenským dôstojníkom. Detstvo prežil v Pezinku a Banskej Bystrici, študoval na evanjelických lýceách v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici, v Bratislave vyštudoval teológiu, no nevenoval sa kňazskému, ale pedagogickému pôsobeniu, najprv v Brne, kde bol chvíľu aj obchodníkom v továrni na jemné súkno, a potom, od roku 1809, v Banskej Bystrici.

Nebol iba výskumníkom a zberateľom (jeho zbierka obsahovala vyše 12 000 minerálov), ale aj organizátorom vedeckého života. Má významnú zásluhu na založení Uhorskej geologickej spoločnosti v roku 1847. Jeho mladší kolega – prírodovedec a dlhoročný priateľ František Kubínyi z Vidinej pri Lučenci spomína, že Zipser bol členom 62 vedeckých spoločností a akadémií (iné zdroje – napr. Slovenský biografický slovník – udávajú až vyše 80), v Mestskom archíve v Banskej Bystrici sa zachovalo 46 menovacích diplomov.

Zipser bol aj členom Mineralogickej spoločnosti v Jene, ktorá si získala významné postavenie najmä vďaka Johannovi Wolfgangovi von Goethemu. O ňom je známe, že nebol iba vynikajúcim básnikom, ale aj prírodovedcom. Zipser mu prostredníctvom riaditeľa jenskej spoločnosti J. G. Lenza poslal mineralogickú príručku o Uhorsku, za čo dostal na pamiatku do svojej numizmatickej zbierky tri weimarské veľkokniežacie mince – toliare. V národnom archíve vo Weimare sa zachoval list, ktorý Zipser napísal 1. decembra 1825 priamo Goethemu. „Sotva by som sa odvážil obťažovať mojím listom, keby som nemal lichotivé presvedčenie, že nie som Vašej Excelencii celkom neznámy prostredníctvom pána banského radcu Dr. Lenza, ako podporovateľ mineralogických štúdií,“ píše v liste. „To ma posmeľuje k pokornej otázke, ktorá je založená na mojej láske k numizmatike. Pretože ja zbieram všetko, čo má nejaký historický podklad, je mojím želaním obstarať si aj pamätnú mincu, ktorou si ráčila uctiť Vaša Excelencia jej kráľovskú výsosť pani veľkovojvodkyňu. Nie mi je známy umelec a spôsob, ako by som získal jeden strieborný exemplár. Preto sa osmeľujem opýtať sa Vašej Excelencie ako tvorcu tohto umeleckého kusu, ako by som mohol svoje želanie uspokojiť.“

Nie mi je známe, ako táto Zipserova žiadosť dopadla. Viac o jeho zahraničných kontaktoch uvádza známy slovenský mineralóg a publicista Ivan Herčko na https://sites.google.com/site/slovakiaminerals/vedecke-cesty-a-zahranicne-styky-kristana-andreja-zipsera. Spomína v nej aj Zipserovo stretnutie s ďalším vynikajúcim nemeckým prírodovedcom Alexandrom von Humboldtom, ktorý dokonca na zasadnutí nemeckých lekárov a prírodovedcov vo Vroclave v roku 1833 navrhol Zipsera za predsedu zasadania geologicko-mineralogickej sekcie, počas ktorého Zipser s Kubínyim odovzdali Humboldtovi zbierku uhorských poloopálov, dar určený pre berlínske múzeum. Obaja slovenskí prírodovedci sa stretli s Humboldtom aj o tri roky neskôr na ďalšom zasadnutí v Jene.

Ako som už spomenul, Zipserova mineralogická zbierka obsahovala viac ako 12 000 minerálov. Žiaľ, v roku 1846 pri veľkom požiari o ňu prišiel. Výmenou ich získal doslova z celého sveta, ale základ tvorili jeho vlastné zbierkové exempláre z Uhorska, najmä zo Slovenska, Sedmohradska a Banátu. Za obohatením svojej zbierky chodil z miesta svojho bydliska najmä do blízkeho okolia: na Staré Hory, do Španej Doliny, na Poniky, do Ľubietovej… Samozrejme, že aj Zisper v rámci výmeny posielal minerály, ktoré nazbieral, renomovaným prírodovedcom i laickým zberateľom, čím šíril ďaleko do sveta dobré meno vtedajšieho Uhorska, jeho prírody, i úrovni baníctva.

Zipserova pedagogická a vedecká aktivita sa dočkala mnohých uznaní a čestných doktorátov. V jeho pozostalosti zostali mnohé medaily, rady, vyznamenania, čestné odznaky, prstene, ktoré mu venovali mnohí európski králi, vojvodovia a veľkovojvodovia. V roku 1862 ho cisár František Jozef II. vyznamenal cisárskym zlatým krížom s korunou, s čím sa spájal ročný dôchodok 300 florénov.

O tom, že Kristián Andrej Zipser nebol len mineralógom, ale všímal si prírodu ako celok, svedčí napríklad jeho príručka o kúpeľoch Sliač Der Badegast zu Sliatsch in Nieder Ungarn s podtitulom Ein topographisch-medizinischer Wegweiser für Fremde. V úvodnej kapitole približuje prírodu kúpeľov Sliač a ich okolia, kde okrem nerastov spomína aj mnohé rastlinné druhy a zo živočíchov si všíma najmä motýle. Z tejto príručky sa dozvedáme, že v tom čase, v polovici 19. stor., poletoval na Sliači jeden z našich najkrajších, ale i najvzácnejších motýľov jasoň červenooký (Parnassius apollo), ktorého by sme tu dnes už márne hľadali.

Všímal si aj život ľudu v kraji, v ktorom žil, čo využil pri napísaní etnografických štúdií v monografiách Zvolenskej a Turčianskej župy.

Slovensko malo – a dovolím si napísať, že aj dnes má – osobnosti, na ktoré môžeme byť právom hrdí, ktoré robia našej krajine a národu dobré meno vo svete. Pred tromi dňami som mal možnosť spomenúť jedného z najznámejších z nich – Jozefa Murgaša – pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia. Dnešný príklad geológa a mineralóga Kristiána Andreja Zipsera, ktorý umrel tri dni po Murgašovom narodení, moje slová len a len potvrdzuje. Škoda, že ich nedokážeme dostatočne, populárnou formou vyzdvihnúť ako pozitívny príklad a využiť tak ich odkaz pri výchove k nefalšovanému vlastenectvu, k prirodzenej hrdosti z príslušnosti k malému, ale životaschopnému národu, i na prezentáciu Slovenska v zahraničí.

Pravda, v Banskej Bystrici sa o to snažia, čo si zaslúži nielen pozornosť, ale i pochvalu. Tradícia zbierania pokladov, ktoré sa skrývajú v zemi, tu má svojich zanietených pokračovateľov. V čase Zipserovho narodenia tamojší Slovenský mineralogický spolok pripravuje Mineralogické dni K. A. Zipsera – víkendovú burzu minerálov, skamenelín a výrobkov z drahých kameňov, ktorá sa vlani v novembri uskutočnila už po 25. krát za účasti asi 50 vystavovateľov z piatich krajín. O predajnú výstavu prejavilo záujem okolo 40 000 návštevníkov.