agenturatortura

Valentín si v posledných rokoch získal aj v slovenskom kalendári špecifické postavenie. Hoci ide o sviatok, ktorý k nám prišiel z cudziny, vnímam ho ako celkom sympatický, pozitívny, ako všetko, čo sa spája s prejavmi úprimného citu – lásky.

Ja si pri tejto príležitosti dovolím spomenúť básnika – nositeľa tohto mena. Je ním Valentín alebo Valent Balaša, známy aj pod maďarským menom Balassa (niekedy Balassi) Bálint. Práve Maďari ho vnímajú ako významného reprezentanta svojej renesančnej literatúry. Jeho životopisci však tvrdia, že veršoval nielen po maďarsky, ale aj po latinsky, po slovensky, ba údajne i po turecky.

Jediný známy obraz Valentína Balašu. sk.wikipedia.org

Zvolenský rodák

Valentín Balaša sa narodil vo Zvolenskom zámku 20. októbra 1554. Informuje o tom aj pamätná tabuľa na vonkajšom nádvorí. Vyzerá to tak, že si ju viac všímajú maďarskí návštevníci zámku, ktorí so sebou neraz prinesú kytičku alebo veniec so svojou trikolórou.

Pamätná tabuľa Valentína Balašu na nádvorí Zvolenského zámku

Valentín Balaša bol typickým dieťaťom svojej doby, teda druhej polovice 16. stor. Otec sa z neho snažil vychovať protitureckého bojovníka, no nie celkom sa mu to podarilo. Pravda, bojom s Osmanmi sa nevyhýbal, čo vyplývalo aj z toho, že dva z jeho hradov a s nimi súvisiacich majetkov – Divín a Modrý Kameň – sa za jeho života dostali do tureckých rúk. Podarilo sa mu ich získať späť, pričom sa traduje, že na Modrokamenskom hrade zanechal veľký poklad. V máji 1594 sa zapojil do dobýjania Ostrihomu. Guľka tureckého obrancu mu preletela oboma nohami a na následky tohto zranenia, na otravu krvi, Valentín Balaša 30. mája 1594 zomrel. Pochovali ho v rodinnej hrobke v kostole v hornoliptovskej dedine Hybe.

Viac informácií o Valentínovi Balašovi napr.

http://new.kskls.sk/domain/b5/files/eletronicke_dok/balassa.pdf

Moja vďaka Modrému Kameňu

V roku 2005 vydal Mestský úrad Modrý Kameň knihu Valent Balaša: život, dielo, súvislosti. Jej autorom je Ján Fekete – Apolkin, ktorý podáva básnikovu biografiu skutočne fundovaným spôsobom, zhromaždiac a porovnávajúc početné literárne a historickovedné zdroje. Podarilo sa mi ju objaviť vo zvolenskej Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra a musím autorovi aj týmto spôsobom poďakovať za to, že sa o rodákovi z nášho mesta môžem dozvedieť mnohé zaujímavé údaje, ktoré veľa hovoria nielen o básnikovi, ale aj o dobe, v ktorej žil. Nedá mi však, aby som nenapísal aj kritické slová na adresu vydavateľa alebo tlačiara, na ktorého si spomínam ako na kolegu z mojich tlačiarenských čias. V knihe je totiž pomerne veľa preklepov a pritrafila sa aj hrúbka („… Balaša hrad nedobil…“ – na str. 10). Sám na sebe však poznám, že takéto chybičky krásy sa ľahko narodia a aj mne sa stáva, že hoci si text prečítam aj päťkrát, keď sa k nemu s odstupom času vrátim, nestačím sa čudovať, akú chybu sa mi podarilo vyprodukovať. Až sa mi zdá, že tých chýb pribúda priamoúmerne s vekom.

Prečo túto knihu vydali v Modrom Kameni? Nuž, v minulosti sa udávalo ako rodisko Valentína Balašu práve toto donedávna naše najmenšie mesto. Nie je vylúčené, že sa tak naozaj stalo. Ján Fekete v uvedenej knihe píše o ústnej tradícii, citujem: „Z nej vyplýva, že sa narodil v Modrom Kameni, ale do matriky bol zapísaný vo Zvolene, čím si Ján Balaša chcel posilniť perspektívny nárok na získanie nového sídla do svojho vlastníctva, resp. vlastníctva potomka.“

Vo Zvolene driememe?

V knihe ma zaujali aj informácie, ktoré hovoria o tom, že v Modrom Kameni si dokážu Valentína Balašu náležite uctiť a s jeho menom sa spájajú viaceré kultúrne podujatia, ktoré nemajú len lokálny, ale širší, medzinárodný, teda najmä slovensko-maďarský dosah. Vo Zvolene si aj v tomto smere sladko driememe. Vládne klasická výhovorka: Nie sú peniaze! Ale podľa môjho názoru úcta k významným osobnostiam mesta sa nedá vyjadriť v peniazoch, treba k tomu aj kúsok srdca. A to zrejme novodobým zvolenským pánom a ich pritakávačom a posluhovačom chýba. Veď z takej spomienky im neplynú žiadne zisky a aj tá prezentácia na verejnosti nie je až taká, aby sa kvôli tomu unúvali dobre platení zodpovední niečo urobiť.

Prečo opäť tie kritické slová? Nuž, keďže tohto roku sú okrúhlejšie výročia narodenia a úmrtia Valentína Balašu, navrhol som, že by bolo zaujímavé pri tejto príležitosti zorganizovať vo Zvolene Balašove dni. Ich základom je jednak spomienka na básnika a jeho dobu, ale aj prehliadka literárnych prác autorov, ktorí sú schopní tvoriť v dvoch či viacerých jazykoch. Akú – takú ozvenu som našiel akurát v spomínanej knižnici, ale aj tam je „ochota“ podmienená financiami. Napriek tomu aj za takejto situácie približujúcej sa „dobe temna“ sa niečo pokúsim zorganizovať na vlastnú päsť a za vlastné peniaze, ktorých samozrejme nemám na rozhadzovanie.

K Balašovým dňom, ale aj k Balašovi samotnému sa ešte na blogu vrátim. Príležitosť na to bude v čase výročí. Rovnako tak sa vrátim aj k otázke úrovne vlastivedného poznávanie a jeho organizácie a propagácie u nás, predovšetkým vo Zvolene, keďže tu to poznám najlepšie.

Súčasťou programu Balašových dní bude aj ponuka pre Zvolenčanov, aby navštívili miesta spojené s básnikovým životom: hrady Modrý Kameň, Divín a Liptovský Hrádok, Ostrihom – mesto, v ktorom zahynul, a Hybe, kde je pochovaný. Na snímke socha Valentína Balašu v Ostrihome.