Založ si blog

Odpustiť? Áno. Ale až po čarovnom slovíčku: Prepáč!

Medzi vianočnými vinšmi, ktoré sa ku mne dostali vďaka všemocného internetu, som čítal všedné, no verím, že úprimné slová, ale objavili sa aj rôzne rady, poučenia. Napríklad upozornenie, že Vianoce sú časom, keď by sme si mali navzájom odpúšťať.

 

Nuž, dobre, nie som proti. Ani ja nie som žiadne neviniatko, tiež som napáchal kopu hriechov, tento končiaci sa rok nebol z tohto pohľadu ničím výnimočným. Ale ak niekto o sebe tvrdí, že chyby – a teda hriechy – nerobí, som pred ním obozretný.

 

Odpustiť niekomu, kto je nám napriek všetkým hriechom blízky, je vždy spojené aj s pocitom vlastnej očisty, uvoľnenia. Ale v každom prípade by mu malo predchádzať ospravedlnenie. Možno slovko prepáč, možno slovko iné, ba vyjadriť fakt, že ma niečo mrzí, sa dá aj bez slov.

 

Odpustenie niekomu, kto nemá charakter či odvahu povedať aspoň to prosté „prepáč“, sa totiž môže minúť účinkom. V človeku, ktorý nám takým či onakým spôsobom ublížil, podrazil nás, nevedomky či vedomky, to môže vyvolať pocit, že vlastne sa nič nestalo, môže v ňom utvrdiť nadradenosť, vidiac v tom, kto v dobrej vôli odpustil, len obyčajného slabocha.

 

Vyskúšal som to. Nielen v predvianočnom alebo vianočnom čase. Nielen vtedy, keď som cítil pocit viny, ale proste keď to neklapalo podľa predstáv oboch strán, chcel som nájsť normálne, ľudské riešenie. Výsledok? Trápny. Ak je na druhej strane pýcha, po takomto pokuse o urovnanie vzťahov len a len narastie.

 

Život – a to je zákon, ktorý si človek priniesol z prírody – si vyžaduje aj určitú tvrdosť. Bez nej môže byť človek len kdesi na konci stáda ako najľahšia korisť predátorov v ľudskej koži.

 

Náhoda chcela, že v predvianočnom čase sa mi dokázali dvaja ľudia ospravedlniť. Kvôli ich postoju som naozaj stratil veľa, ale ukázalo sa – a presvedčili sa o tom na vlastnej koži, na vlastnom osude – že som vtedy mal pravdu a že urobili chybu, keď ma vo chvíli, keď som ich potreboval, „potopili“. Na druhej strane aj ja som sa dokázal ospravedlniť človeku, v ktorom som videl nepriateľa bez toho, že by som si najprv zrátal, koľko je jedna a jedna, aby som si dal dohromady všetky dôkazy, všetko za a proti.

 

Ale ešte ani nedozneli vianočné zvony a už som sa mohol na vlastné uši presvedčiť, že v jednom prípade bolo moje odpustenie zbytočné alebo predčasné. Zbytočné je totiž odpúšťať samoľúbemu človeku, ktorý predo mnou spieva ľúbeznú pesničku a za chrbtom poriadne falošnú.

 

Sú typy ľudí, ktorým v živote nedokážem naozaj, vierohodne odpustiť. Sú to ľudia pyšní, namyslení, „bezchybní“ a po poslednej skúsenosti k nim môžem pridať aj ľudí samoľúbych. Ďalej sú to ľudia, ktorí majú zrádzanie v krvi, ktorí nadraďujú hmotné statky a peniaze nad všetky city, ktorí v mene pochybnej slávy idú slepo hoci len za pohodenou obhryzenou kosťou, nehľadiac naľavo ani napravo, na priateľov, ba ani na rodinu, zabudnúc na všetko, čo bývavalo sväté. S nimi idú  ruka v ruke strachoprdi. Chápem, strach je prirodzená vlastnosť, strach nemôže pocítiť vari iba človek bez akýchkoľvek zmyslov, ale jedno je strach prirodzený a iné strach, ktorý plynie z vypočítavosti, hraničiac s tým známym kocúrkovským „len aby sme v hanbe nezostali“.

 

Ospravedlnenie a odpustenie sú uzdravujúce skutky pre oboch či neraz pre viacerých, pre všetkých tých, ktorých sa to týka. Nenávisť, či už oprávnená alebo vyplývajúca z vlastných, individuálnych predstáv, je samozničujúca a ten, na koho mieri, sa často tvári, ako že sa ho to netýka, ba cíti sa ako víťaz. K tomuto presvedčeniu dospeje o to ľahšie, ak žiaden „akt pomsty“ nezaberá, ak má okolo seba ľudí, priateľov, ale najmä falošníkov, ktorí ho v snahe zapáčiť sa utvrdzujú v jeho pravde, v jeho veľkosti. Dovtedy, kým nezacítia, že sa vietor obrátil. Potom príde na rad to, čo už naši pradávni predkovia vystihli vetou: „Božie mlyny melú pomaly…“ Príde však vtedy aj do našej duše ten povestný pokoj?

Skutok sa nestal. .. Ani v prípade Jozefa Lenárta?

03.04.2018

Pred 95 rokmi, 3. apríla 1923, sa narodil v Liptovskej Porúbke Jozef Lenárt, politik, ktorý sa podieľal na smerovaní československej politiky od 50. rokov po november ´89. Od novembra ´89 uplynulo viac »

Dvaja svetoznámi literáti: Jevgenij A. Jevtušenko a Edmond Rostand

03.04.2018

S prvým aprílom sa spájajú životné osudy viacerých významných literátov. Pred rokom, 1. apríla 2017, zomrel ruský básnik Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko a pred 150 rokmi, 1. apríla 1868, viac »

Bola to vražda alebo „iba“ únos?

26.03.2018

Slovenskom otriasa tragická udalosť - vražda dvoch mladých ľudí. Bude vyšetrená? Dostane sa vrah (vrahovia) pred súd? Dostane (dostanú) spravodlivý trest? A nielen oni, ale aj tí, ktorí si viac »

Gazprom, Nordstream

Slovensko zvládlo veľkú plynovú hru

20.04.2018 07:00

Slovensko odvrátilo obrovskú plynovú hrozbu. Krajina si po rokoch veľkých sporov zachová pozíciu najväčšieho prepravcu ruského plynu do EÚ.

James Comey

Kongres dostal memorandá bývalého šéfa FBI Comeyho o rozhovoroch s Trumpom

20.04.2018 06:05

Podľa agentúry AP ide o 15 strán dokumentov obsahujúcich nové podrobnosti o sérii rozhovorov vrátane schôdzok v týždňoch pred odvolaním Comeyho v máji 2017.

stroj výrub Dunaj

Štátny podnik rúbe stromy, ochranári sa búria

20.04.2018 06:00

Stromy na brehu Dunaja medzi Čunovom a Dobrohošťou sú preč. Vzácne dreviny pri starom koryte vyrúbal Slovenský vodohospodársky podnik.

NASA

Americký Senát tesne odhlasoval Trumpovho nominanta na post šéfa NASA

19.04.2018 23:02

Kongresmana Jima Bridenstina, pilota amerického námorníctva v zálohe, podporilo 50 proti 49 senátorom. Bridenstine sa stal 13. riaditeľom tohto úradu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 110
Celková čítanosť: 256470x
Priemerná čítanosť článkov: 2332x

Autor blogu

Kategórie