Založ si blog

O smutnej babke, hladných psoch a trochu aj o slovenskej pohostinnosti

Mikuláš najprv obdarúval chudobné panny, potom sa zameral na malé deti a dnes si to namieril do psích útulkov. Nuž, začínal ako normálne orientovaný chlap…

 

Po tomto azda vtipnom úvode moje ďalšie rozprávanie už také veselé nebude. S Mikulášom ho spája len to, že príhody, ktoré ma zaujali, sa stali práve na Mikuláša v jednom zvolenskom mäsiarstve a deň po.

 

Kosti do polievočky…

 

Babka s paličkou. Určite cez sedemdesiat, možno aj cez osemdesiat. Bojazlivo či skôr ostýchavo si vypýtala od mäsiara kosti do polievky. Predavač hodil na váhu pár kúskov, povedal cenu, čosi nad jedno euro, babka chvíľu hľadala v starej ošúchanej peňaženke, v krehkých prstoch, z ktorých už dávno vyprchala energia i cit, zvierala medenáky, počítala, počítala a potom s ešte väčším ostychom a bojazlivosťou poprosila predavača, aby z tých kostí polovicu odobral. „To mi bude stačiť. Ja to chcem len do polievočky, aby bola aspoň cítiť mäsom,“ dôvodila so smútkom v hlase. Zaplatila, poďakovala, zaželala pekný deň a pomaly, opierajúc sa o paličku, odišla.

 

Ktovie, či tá babka niekedy v živote dostala nejaký darček? Hovorí je niečo Mikuláš, či dokonca svätý Mikuláš? Len môžem zopakovať slová z úvodu. Nevylučujem (poznám to z môjho okolia), že tá babka nazbierala posledné centíky, aby kúpila svojim vnúčencom niečo do „čižmičky alebo pod stromček“ a verí – neraz márne – že ich tým poteší. Dnes je taká doba, že si viac všímame smutných psíkov ako smutných ľudí, dnes je taká doba, v ktorej slová o troch grošoch neplatia. Z objektívnych, ale i subjektívnych dôvodov. Deťom sa neraz snažíme dať aj to povestné modré z neba, no tých, ktorí nám dali život a už nám „viac“ dať nemôžu, by sme najradšej odložili kamsi do úschovne, neraz priam do „záložne“. Všetka česť tým, ktorých sa toto moje konštatovanie netýka.

 

… a kosti pre psa

 

O chvíľu pred mäsiarstvom zastalo drahé nablýskané auto. Holohlavý chlapík rázne vkročil do predajne a bez pozdravu sa opýtal: „Mám tie kosti? Moje psy sú hladné!“ Predavač sa sklonil pod pult a vytiahol tašku plnú kostí. Takých istých, aké pred chvíľou predal babke. Povedal cenu, chlap mu hodil na pult desaťeurovku si slovami: „To je dobre! Len aby tým mojim pitbulom nebolo od nich zle, lebo potom im dám zožrať teba!“ vyriekol s vlastným výbuchom prihlúpleho smiechu a bez pozdravu odišiel.

 

Neuveriteľné? Možno. Pravdivé? Určite, hoci to vyzerá, ako keby som si pred písaním tohto príbehu prečítal Čenkovej deti.

 

Príklady, ktoré tiež tvoria obraz žalostný dnešného Slovenska.

 

Zabíjačka viac ako tajná

 

Prikladám ešte jeden, ktorý súvisí s bravčovinkou a ukazuje, ako sa zmenila slovenská povaha a pohostinnosť.

 

Ako som sa už v niektorom blogu zmienil, vyrastal som v horárni. Najbližší susedia boli írečití lazníci. Bývavalo tam veselo a hoci občas sa vyskytli aj prieky, prevažovala naozaj rýdza pohostinnosť. Susedia, tí najbližší, i tí z druhého konca, si dokázali pomôcť, aj sa zabaviť. Napríklad v čase zabíjačiek. Kto zabíjal prasiatko, patrilo sa pozvať rodinu, susedov, kamarátov, podeliť sa. Vôbec to nebola vyhodená investícia, lebo o týždeň – o dva bola zabíjačka v inom dvore, zábava i zabíjačkové dary sa opätovali. Nuž, stalo sa, že sa niekto cítil ukrivdený, že dostal o klobásku menej, ale tragédiu z toho nerobil.

 

V pomikulášsku sobotu som bol v Hriňovej a zastavil som sa u kamaráta, s ktorým sa poznám najmenej dvadsať rokov. Len tak, na skok, pozdraviť, prehodiť slovko – dve. „Muž je v robote,“ povedala mi jeho žena. Nevadí, zastavím sa uňho. „Dnes má voľno,“ povedal mi jeho kolega. Už-už som si začal namýšľať, že ten chlap sa na päťdesiatročné kolená zbláznil a našiel si nejakú mladšiu babu. Zavolal som mu. Povedal mi, že je u kmotra, ktorý tiež patrí do okruhu mojich kamarátov. Zašiel som za nimi a pristihol som ich v bohumilej robote – prasiatko už bolo rozporcované, črievka sa napĺňali klobásovým mäskom… Nuž, pozdravili sme sa, vypili po poháriku rožovky… Nezdržal som sa, lebo ma čakali povinnosti. Ale vŕta mi v hlave, prečo tá kamarátova žena robila s tou zabíjačkou také tajnosti…

„Žena za pultom“ by mala deväťdesiat

28.05.2018

Dnes niečo pre televíznych pamätníkov. Medzi najsledovanejšie seriály v 70. rokoch patrila „Žena za pultom“, v ktorej hrala hlavnú úlohu Jiřina Švorcová, ktorá sa narodila pred 90 rokmi, viac »

Osud ho zahnal až na „koniec sveta“

22.05.2018

„Osud si ma vybral, aby ma dobre popreháňal“, vyjadril sa Martin Kukučín s jeho príznačným humorom. Väčšinu života prežil v cudzine, no stal sa spisovateľom slovenským. Zomrel pred 90 viac »

„Divný Janko“ 20. storočia

21.05.2018

„Borodáč nás učil po javisku chodiť, Jamnický tancovať,“ napísal vo svojich memoároch herec František Zvarík. Herec, režisér, scenárista a pedagóg Ján Jamnický sa narodil pred 110 viac »

Vladimír Jánoš

Smerácky exposlanec Jánoš definitívne nespáchal zločin v kauze týrania ženy a dcéry, rozhodol súd

18.07.2018 12:44

Znamená to, že ani podľa odvolacieho súdu exposlanec nespáchal zločin v kauze týrania blízkej a zverenej osoby, teda svojej bývalej manželky a dcéry.

Kalifornia, požiare

Kaliforniu sužujú rozsiahle požiare, živel ohrozuje aj Yosemitský národný park

18.07.2018 12:44

Yosemitský národný park na severe amerického štátu Kalifornia ohrozuje lesný požiar, ktorý vypukol minulý piatok v okrese Mariposa v pohorí Sierra Nevada.

lekár, kontrola, rúško, karanténa,epodémia

Aj lekárska fakulta v Martine prijme viac študentov

18.07.2018 12:43

Lekárska fakulta v Martine zaujala rovnaký postoj ako Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach.

Vladimir Putin

Putinovo lietadlo cestou na helsinský summit narušilo vzdušný priestor NATO

18.07.2018 12:34

Podľa estónskych úradov Putinov prezidentský Iľjušin-96 sa na ceste z Moskvy do vzdušného priestoru tejto baltskej krajiny dostal na približne 50 sekúnd.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 114
Celková čítanosť: 268494x
Priemerná čítanosť článkov: 2355x

Autor blogu

Kategórie