Založ si blog

Kto sa bojí, nech nejde do lesa! Ja pôjdem!

Neviem ako vy, ale ja celkom rád chodím do lesa. Možno je to tým, že som moje mladé letá prežil v horách a pohyb v prírode, turistika, sa mi vstrebal do žíl. Ak by sa mi snažili naši páni poslanci túto najzdravšiu aktivitu zatrhnúť alebo znechutiť, poriadne by ma tým nasrdili.

 

Novelizácia zákona o lesoch rozbúrila hladinu relatívne pokojného (ľahostajného) mora verejnosti. Ba – až mi je to naozaj čudnô – zdvihla z kresla aj samotného ministra a tak na nepodarenom návrhu musia naši múdri legislatívni ešte popracovať. Vždy lepšie, ako inovovať inovovanú inováciu inovovaného zákona. A napokon – aspoň nejaká desiatka, možno i stovka ľudí sa bude môcť tváriť, že robí niečo zmysluplné.

 

Malý návrat do detstva

 

Ako syn horára som vyrastal v horárni pomerne ďaleko od najbližších susedov. Trochu matne si spomínam, že niekedy tak pred polstoročím, koncom 50. a začiatkom 60. rokov, otec vydával lístky tým, ktorí išli do lesa zbierať nejaké plody. Neviem, či sa za to aj niečo platilo, alebo to bolo len preto, aby horári vedeli, koho majú v revíri, v spomienke mi len zostalo, že keď táto prax skončila, tak tie nepotrebné bločky modrých a červených lístkov sa stali istý čas mojou obľúbenou hračkou.

 

Vyjadrenie poslanca slovenského parlamentu

 

Súčasný rozruch vyvolala najmä snaha vniesť do zákona o lesoch sprísnenie dohľadu na zber lesných plodov, predovšetkým húb. „Smeru preplo načisto,“ citujem z blogu poslanca Alojza Hlinu. „Budúci týždeň sa bude v parlamente schvaľovať novela Zákona o lesoch. Neuveríte, ale SMER v zákone navrhuje, že ľudia budú môcť v lesoch zbierať huby a lesné plody len sporadicky a len pre vlastnú spotrebu. Toto a ešte ďalšie hlúposti sú doslovne uvedené v zákone. Poslanci SMER-u idú schváliť, že niekto bude môcť stáť pred lesom a posudzovať, či vo Vašom košíku máte huby  len pre vlastnú spotrebu a ak by aj usúdil, že áno, tak ďalej bude môcť posudzovať, či chodíte zbierať plody len sporadicky. To nie je žart. To sa v skutočnosti v návrhu zákona nachádza. Ďalej je v zákone uvedené, že bez súhlasu vlastníka nemôžete ísť do lesa a používať lesné cesty ani pešo, koňom alebo na bicykli, v prípade, že tam idete za účelom zisku. Čo to znamená za účelom zisku? Ak niekto odfotí srnku a túto fotografiu mu uverejnia v novinách a vydavateľ mu pošle honorár, porušil občan tento hlúpy smerácky zákon? Áno, porušil.“

 

Mohol by som citovať alebo svojimi slovami napísať ďalšie nezmyselnosti, ale zrejme všetky sú vám veľmi dobre známe. Napokon, ako som už uviedol, po negatívnych ohlasoch občanov minister návrh zákona stiahol z rokovania parlamentu.

 

Pár skúseností z Álp

 

Pred tromi rokmi, počas putovania juhotirolskými Dolomitmi, sme si jedno dopoludnie nazbierali krásne zdravé masliaky. Bol z nich výborný obed. Smažil som ich na variči v ešuse v búdke autobusovej zastávky priamo uprostred horskej dediny Wangen.

 

Nikto nám vtedy nepovedal ani mäkké f. Až o niekoľko dní neskôr, keď sa mi na jednej horskej chate dostala do rúk akási informačná brožúrka, som sa dozvedel, že sme vlastne porušili zákon.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Z informačnej brožúrky vyplýva, že prinajmenšom v tomto regióne severného Talianska (neviem ako inde v tejto krajine a vôbec v Alpách) platí nariadenie alebo zákon, podľa ktorého ten, kto chce ísť na huby, musí si na príslušnom obecnom úrade kúpiť za 8 € povolenie, za čo môže nazbierať 1 kg húb, inak mu hrozí mastná pokuta. Tú môže dostať aj vtedy, ak zbiera huby na súkromnom pozemku, ak prekročí kilogramový limit, alebo ak si pri zbieraní počína nešetrne – ničí podhubie. Ale naozaj neviem, ako to v praxi funguje, kto a ako to kontroluje. Pokiaľ sme vedľa chodníka našli huby, tak sme ich vzali. Ba za peknými hríbmi sme si dovolili preskočiť plot. Ďalšie fotky ukazujú pekné masliačiky a pečiarky, čo sme nazbierali na horskej lúke pod Weisshornom, na ktorej – v blízkosti výdatného prameňa skvelej vody – sme si (opäť bez problémov) postavili stan. Bol z nich na večeru špeciálny turistický guľáš, ktorý po chodecky náročnom dni chutil znamenite, a to nielen preto, že – ako sa vraví – keď je turista hladný, zje aj pečenú hus.

 

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

 

Bez akéhokoľvek povolenia sme doniesli z túry do nášho penziónu v Tramine za batoh krásnych bedlí. Domáca pani si ich najprv nedôverčivo pozerala, ale našťastie v ich knižnici som objavil aj atlas húb a presvedčil som ju, že ani jej, ani celej jej rodine nehrozí žiadna otrava. Vysmažila ich a bola to bašta nielen pre nás.

 

Už som sa v jednom z mojich predošlých blogov zmienil o veľkom prekvapení ľudí v kempingu v hornorakúskom Obertraune, keď som si na večeru chystal rýdziky. Zdá sa, že hubárčenie nie je v západných krajinách takou rozšírenou záľubou, ako je tomu u nás. Potvrdili mi to aj slovenskí priatelia, ktorí dali zbohom Slovensku a žijú neďaleko známeho nemeckého kúpeľného mesta Baden-Baden. V lesíku blízko ich sídliska vraj býva na jeseň toľko kvalitných hríbov, že ich vari možno kosiť, no domáci sa po ne nezohnú, hoci by rástli aj priamo na ceste.

 

Ale les – to nie sú iba huby. Na túrach v Zillertalských Alpách som si všimol, že domáci turisti nejavili záujem ani o bežné čučoriedky, ba dokonca som bol svedkom príhody, keď rodičia odháňali svoje deti, ktoré sa chceli po našom vzore trošku popásť na sladkých a šťavnatých plodoch. Pritom bolo jasné, že sa nemajú kam ponáhľať. Nuž, so štipkou irónie: možno im kúpili na horskej chate čučoriedkový kompót privezený trebárs z Nórska.

 

Počas túr v Alpách (a boli ich desiatky) som nestretol žiadneho takého alebo onakého strážcu, ktorý by ma nejako usmerňoval, alebo by mi kontroloval, čo vynášam z lesa v batohu!

 

Kto je pre les nebezpečný?

 

Podľa mňa zákon, ktorý potláča slobodu väčšiny obyvateľstva, je prinajmenšom hlúpy. Je azda v dnešnej dobe takým obrovským problém takýto zákon, ktorý sa dotýka vari každého obyvateľa, zverejniť, dať na pripomienkovanie všetkým obyvateľom a až potom sa ním zaoberať niekde vo výbore a napokon v parlamente? Keď majú naši politici dosť peňazí na drahé predvolebné kampane v centrálnych médiách, vari by ich mohli naškrabať aj na prezentovanie takýchto zákonov, však nakoniec aj tak to nejde z ich pudelára.

 

Les, jeden zo symbolom chrámu prírody, hoci by si ho aj novodobí feudáli rozparcelovali len a len pre seba, budem vždy považovať za spoločné vlastníctvo. Neznamená to však, že si nárokujem na strom, na drevo, to je nedotknuteľným majetkom toho, kto ten strom zasadil, vypestoval. Ale žiaden majiteľ mi nemôže zabrániť, aby som si odtrhol malinu, pokiaľ mi nedokáže, že ju zasadil práve on, aby som si nazbieral za košík hríbov, pokiaľ mi nedokáže, že ich zasial a vypiplal práve on, aby som si neodfotil kvetinu, motýľa či srnku, pokiaľ mi majiteľ hodnoverne nepreukáže, že je dielom jeho rúk alebo jeho inseminácie!

 

Iné je to v prípade, ak sa niekto do hory vyberie, aby z nej vyťažil čo najviac pre seba, alebo takým spôsobom, ktorý poškodzuje prírodu.

 

„Profesionálni“ zberači, predávajúci povedľa ciest, nie sú – podľa mňa – až takým nebezpečenstvom pre les, hoci môžem vnímať fakt, že ich neprimeraný nával je veľkým stresom najmä pre lesnú zver. Nejaké usmernenie alebo regulácia je namieste. Ale vari by stačilo zakázať predaj hocikde a sústrediť ho na vymedzené miesta, kde sa dá kontrolovať a povedzme ho aj zdaniť, hoci mám vážne pochybnosti, či práve toto zachráni deravú štátnu kasu, na druhej strane to mnohým zberačom a predajcom v dnešnej biede pomôže, pričom v tejto chvíli nejdem meditovať o tom, či za zarobené eurá kúpia deťom chlieb alebo sebe čučo.

 

Nikdy však nebudem súhlasiť s tým, aby sa po lesných cestách, chodníkoch i porastoch naháňali pubertiaci od 10 do 70 rokov na motorkách a štvorkolkách! Vari pred tromi rokmi nás jedna taká banda predbiehala na lesnej ceste neďaleko Čabradského hradu. Len tak-tak, že sme stihli poodskakovať. V živote som nemal väčší pocit škodoradosti ako vtedy, keď som videl jedného z nich hore kolesami v potoku. Ale potvrdilo sa, že hlupáci majú šťastie. Chlap sa vytiahol spod štvorkolky bez škrabanca a za náramnej srandy si so svojimi rovnako postihnutými parťákmi pripil rozvoniavajúcou slivovicou.

 

Zvláštnou kategóriou sú poľovníci. Poznám v mojom okolí mnohých, ktorí sú odchovaní horami podobne ako ja, sú to skvelí chlapi, pre ktorých nejde o žiadnu loveckú vášeň, ale o spolužitie s prírodou a jej obyvateľmi. Ten lov je niečo ako čerešnička na torte, človek je predsa od prírody všežravec a teda aj lovec, takže prečo mu v tejto prirodzenej aktivite brániť, alebo ho za ňu odsudzovať? Iný je však fakt, že mnohých skutočných poľovníkov ide šľak trafiť, že „musia“ medzi seba zobrať ľudí, ktorí nie sú len postrachom pre zver, ale aj pre nich samotných. Tragické nehody, o ktorých sa občas dozvieme, nie sú zase až také náhodné. Sú výsledkom neschopnosti, ale neraz až arogantnosti sviatočného poľovníka, takého, kto by sa hanbil, považoval by za nedôstojné jeho postaveniu, aby si naložil na chrbát batoh sena a vyniesol ho do kŕmidla! Preňho je „dôstojné“ prechádzať sa s flintičkou a strieľať na všetko, čo sa v okolí pohne. A ak sa náhodou nič nepohne, tak si svoje „strelecké majstrovstvo“ vyskúša hoci na nejakej informačnej tabuli.

 

Ja do lesa pôjdem!

 

Ešte jedna spomienka:

 

Raz sme riskli stanovanie pri jednom vysokohorskom jazere v bulharskom pohorí Pirin, ktoré je národným parkom. Ráno nás zobudili strážcovia. Nuž, súhlasím, porušili sme zákon, ale na prvý i posledný pohľad bolo jasné, že sme tým tamojšej prírode neublížili. Nezostala po nás ani smietka a poľahnutá horská tráva sa rýchlo vzpriamila. Keď som odmietol zaplatiť pokutu, jeden zo strážcov vytiahol pištoľ. Nakoniec sme zaplatili, hlavne preto, že bdelí strážcovia zahradili jedinú únikovú cestu nášmu autobusu, ktorý parkoval v doline.

 

Ak to takto pôjde, bojím sa, že sa dožijem toho, že s podobným strážcom sa stretnem nielen niekde na Balkáne, ale hocikde v slovenskom lese alebo na jeho okraji. Čo vtedy, ak ma zastaví a bude trvať na tom, aby som pred ním otvoril batoh? Ak bude typ a la Schwarzenegger, je jasné, že si to s ním môžem rozdať iba ak v behu na dlhé trate. A čo ak bude ozbrojený? To mám ísť do lesa aj ja s legálnou devinou vo vrecku alebo s kalašnikovom na pleci, aby som sa mu mohol vyrovnať? Vstanú noví partizáni?!

 

Že to preháňam? Žijem v Banskobystrickom kraji, v ktorom – ako ukázali voľby – je možné aj nemožné. Náš nový župan sa ani neujal vesla a už sa dal počuť, že má v pláne zriadiť niečo ako „ľudové milície“. Až vtedy som pochopil, prečo tak oslavovali v jednej Černákom odchovanej SBS-ke Kotlebovo víťazstvo. Tu už nejde o les, nejde o fazuľky!

 

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

„Žena za pultom“ by mala deväťdesiat

28.05.2018

Dnes niečo pre televíznych pamätníkov. Medzi najsledovanejšie seriály v 70. rokoch patrila „Žena za pultom“, v ktorej hrala hlavnú úlohu Jiřina Švorcová, ktorá sa narodila pred 90 rokmi, 25. mája 1928. Po absolvovaní pražskej DAMU sa na celé štyri desaťročia upísala Divadlu na Vinohradoch. Kritika najvyššie hodnotila jej postavy v hrách Pavla Kohouta Dobrá [...]

Osud ho zahnal až na „koniec sveta“

22.05.2018

„Osud si ma vybral, aby ma dobre popreháňal“, vyjadril sa Martin Kukučín s jeho príznačným humorom. Väčšinu života prežil v cudzine, no stal sa spisovateľom slovenským. Zomrel pred 90 rokmi, 21. mája 1928, v chorvátskom Pakraci. Oravská dedina Jasenová pod majestátnym Chočom sa môže pochváliť významnými rodákmi. V predošlom blogu som spomenul herca [...]

„Divný Janko“ 20. storočia

21.05.2018

„Borodáč nás učil po javisku chodiť, Jamnický tancovať,“ napísal vo svojich memoároch herec František Zvarík. Herec, režisér, scenárista a pedagóg Ján Jamnický sa narodil pred 110 rokmi, 20. mája 1908. Ján Jamnický pochádzal z rodiny evanjelického farára z oravskej dediny Jasenová, situovanej pod majestátnym Chočom. Nemohol si nevšímať malebnú prírodu [...]

Srbsko

Výbor Rady Európy podporil členstvo Kosova, Srbsko to odsúdilo

28.03.2024 13:10

Srbský šéf diplomacie označil rozhodnutie výboru PZ RE o podpore členstva Kosova za "škandalózne" a "hanebné".

čaputová

Čaputová: Členstvo v klube NATO nám poskytuje ochranu teraz aj do budúcna

28.03.2024 12:58

V piatok uplynie výročie 20. výročia vstupu Slovenska do Aliancie.

izrael, palestína, gaza

Izraelská armáda tvrdí, že v nemocnici v Gaze zabila 200 ozbrojencov Hamasu

28.03.2024 12:44

Pacienti z radov civilistov a zdravotnícky personál bol podľa armády kvôli bojom evakuovaný do iného krídla nemocnice.

olympiada rieka Seina v Parizi

Ukrajinci vyhrali symbolickú bitku o Paríž, ale chcú, aby Rusov potrestali najprísnejšie

28.03.2024 12:30

Kyjev nechce vidieť na letných hrách ani jedného Rusa. Moskva tvrdí, že Medzinárodný olympijský výbor skĺzol do suterénu rasizmu neonacizmu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 114
Celková čítanosť: 492850x
Priemerná čítanosť článkov: 4323x

Autor blogu

Kategórie